Keď sa začali zvyšovať úroky na hypotéky, tak značná časť ich dlžníkov sa rozhodla ich refinancovať, pod čím sa rozumie predĺžiť roky fixácie vyšších úrokov na viac ako 5 až 10 rokov, ako mali na začiatku splácania hypotéky. V súčasnosti však počet hypotekárnych úverov s dlhším obdobím fixácie už klesá, čo podľa všetkého súvisí s očakávanými zmenami na hypotekárnom trhu. Tieto môžeme predovšetkým charakterizovať zvyšovaním úrokových sadzieb, ako dôsledok sprísnenej menovej politiky ECB, ktorá nechce ostať pozadu za menovou politikou americkej centrálnej banky, ktorá naposledy zvýšila úrokovú sadzbu v rozpätí 3,75-4 percentá, ani napokon za britskou centrálnou bankou, ktorá zvýšila úrokovú sadzbu na 3 percentá. O tom, že centrálne banky budú vo zvyšovaní svojich úrokových sadzieb pokračovať sa nepochybuje, čo sa opäť premietne do vyšších úrokových sadzieb aj na hypotékach. Úrokové sadzby sa budú zvyšovať v závislosti od miery inflácie, ktorá na Slovensku už prekročila 14 percentnú hranicu, zatiaľ v eurozóne sa priemer inflácie blíži k 11 percentám.
Štátne dlhopisy ovplyvňujú hypotéky
V poslednom období dochádza na trhu nehnuteľností k dvom zásadným zmenám, keď z dôvodu spomínaných vyšších úrokových sadzieb už začal klesať dopyt po nových hypotékach, dôsledkom čoho sa pribrzdila doterajšia cenová explózia starých, ale predovšetkým nových bytov. Skrátilo sa obdobie fixácie úrokov čo nemá logiku, keďže sa počíta, že úrokové sadzby na hypotéky sa budú zvyšovať. Zatiaľ v dvoch krajoch začali ceny bytov už klesať a či sa to rozšíri do ďalších, nechceme špekulovať. Na druhej strane však treba počítať, že o pár desiatok rokov klesne u nás počet obyvateľov, že starších spoluobčanov bude viac ako mladších, čo všetko ovplyvní aj trh nehnuteľností. Novinkou však je, že úrokové sadzby na hypotéky čoraz viac závisia od výnosov štátnych dlhopisov, ktorými sa financujú deficity verejných rozpočtov. Na Slovensku sme boli zvyknutí, že pred covidom sme si na financovanie rozpočtových deficitov požičiavali peniaz na finančných trhoch za úrok pod jedno percento a teraz nás 10 ročný štátny dlhopis stál 4 percentá, čo je v rámci štátov V4 najmenej, keď v Česku stojí 5,7 percenta, v Poľsku 8,3 percenta a v Maďarsku bol výnos na ich štátne dlhopisy 10,2 percenta. Pre poriadok si treba pripomenúť, že naši susedia nie sú členmi eurozóny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.