Kvantitatívne uvoľňovanie centrálnych bánk všade na svete je príčinou obrovskej zadlženosti väčšiny štátov na zemeguli. Japonsko má k HDP dlh 257, Grécko 207,Taliansko 155, USA 133, Slovensko 61,Česko 45, Rusko 18 a Hongkong 2,1 percent k spomínanému makroekonomickému ukazovateli. Aká je zadlženosť však domácnosť ich nezaujímala, keďže priamo nepociťuje jej dôsledky, o to viac sa však zaujíma o najbližší vývoj inflácie, ktorej percentá sú šokujúce pre väčšinu z nás. Podľa prognózy by sa miera inflácie mala v tomto roku stabilizovať pod 5 percentami za podmienky, že nebudú pôsobiť faktory, ktoré jej rast doteraz spôsobili, s čím sa veru nedá počítať. Domácnosť je predovšetkým citlivá na zdražovanie potravín, ktoré v týchto dňoch prekonali dvojcifernú hodnotu. Keď sa však dozvedáme, že ceny potravín okrem cien energií a hnojív ovplyvňuje aj počasie, ktoré je v tomto roku suché, klesá obsiatie poľnohospodárskych plôch na Ukrajine, ktorá bola svetovým exportérom pšenice, môžu sa ceny potravín vyšplhať aj viac.
ECB zvyšuje úverové nie vkladové úroky
Okrem zdražovania potravín majú poniektoré domácnosti hlavu smútku aj z narastajúcich úrokových sadzieb na hypotéky, nie však na vklady, Zatiaľ nejde o percentá ale o desatiny navyše, pritom ECB svoju úrokovú sadzbu ešte nemenila, hoci okolité centrálne banky už úroky zvyšovali . Poniektoré domácnosti už reagujú predlžovaním obdobia fixácie z pôvodne dohodnutého na 3 roky až na 10 rokov, čo zvýši mesačnú splátku o niekoľko desiatok eur navyše. Čo však bude horšie, je zmena podmienok poskytnutia úveru až tak, že si jeho čerpanie nebude môcť dovoliť väčšina mladých rodín. Či zároveň dôjde k výraznému poklesu cien nehnuteľnosti tak, ako sa o nich teraz diskutuje, nebudeme špekulovať. V tejto súvislosti nás napadá, prečo sa v susednom Česku zvyšujú úroky nielen na úvery, ale aj na vklady? Čo naše komerčné banky majú toľko peňazí, že ich nepotrebujú aj od občana? Nechce sa nám veriť, že to robia preto, aby domácnosti menej sporili a viac investovali do podielových, alebo realitných fondov, ktorých zhodnotenie je vyššie. Povedzme si však pravdu a síce, menová politika ECB je nadnárodná a fiškálne politiky členských štátov eurozóny sú národné, čo neumožňuje spolu so zvyšovaním úrokov na úvery zároveň zvyšovať aj úroky na vklady, o čom sa máme možnosť od vstupu do eurozóny presvedčiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.