Od 1. júla sa zvyšuje suma životného minima, čo bude mať vplyv nielen na výpočet minimálnej penzie, ktorá v prípade, že jej poberateľ odpracoval 30 rokov a toľko aj odvádzal odvody do dôchodkového sporenia, by mala byť 136 percent životného minima, ale aj na čerpanie hypotekárneho úveru. Ak sa totiž zvýši suma životného minima, klesne dispobilný príjem domácností po odčítaní výdavkov na jej fungovanie a 40 percentnej rezervy, na základe čoho banka rozhodne o výške poskytnutého úveru, ktorý bude určite nižší. Z uvedeného tak vplýva, že zvýšenie životného minima znižuje sumu ktorá zostáva žiadateľovi hypotéky na jej splátky ale aj na jej výšku, s čím sme sa doteraz pri rozhodovaní o výške požadovanej hypotéky nestretli.
Vyššie hypotekárne úroky zvyšujú bankovú maržu
Výška úrokovej sadzby na hypotéky nezávisí len od úrokovej sadzby ECB, ale aj od úrokových výnosov z dlhodobých zdrojov. S ich zvýšením sa totiž zvyšujú mesačné splátky hypotekárnych dlžníkov s rizikom, že aj napriek poklesu cien nehnuteľností a teda aj potrieb objemu hypotéky im peniaze banka nepožičia. V tejto súvislosti však treba povedať, že napriek poklesu objemu dopytu po hypotékach, sa úroková marža banky zvyšuje z dôvodu že hypotekárne úroky sa zvyšujú o viac percent ako sú výnosy dlhodobých zdrojov. S obdobou situáciou sa stretávame aj v iných sektoroch ekonomiky v ktorých inflačná marža je spôsobená výrazné vyšších percentom rastu ich predajných cien, ako nárastom cien vstupných nákladov.
Obsahu jadrovej inflácie nerozumie nikto
Zvyšovaním úrokovej sadzby, vraj z dôvodu inflácie, testuje ECB odolnosť domácnosti a firiem. V prvom prípade to, že peniaze si budú požičiavať predovšetkým na kúpu nehnuteľností a v druhom prípade na rozšírenie podnikateľských aktivít. „Nedostupnosť“ úverových peňazí zatiaľ nemá vplyv na zvyšovanie nezamestnanosti, práve naopak. Nedostatok zamestnancov je dôvodom rastu ich miezd, ktoré nie sú v súlade s rastom produktivity práce a sú tak rizikom zvyšovania inflácie. Či je to pravda nebudeme špekulovať, keďže doteraz sa tvrdilo, že inflácia je dôsledkom rastu cien energií, ktoré sa aj premietli do cien ako ponuková inflácia a tiež to, že príčinou rastu inflácie je aj kúpna sila domácnosti, ktoré počas opakovaných lockdownov peniaze “ušetrili“ a teraz ich míňajú, čo sa označuje ako dopytová inflácia. Keby to mala byť pravda, tak potom by nám centrálni bankári mali vysvetliť, prečo pri ich rovnakej úrokovej sadzbe pre všetky členské krajiny eurozóny, je inflácia v niektorej ako trebárs v Španielsku pod 4 percentá, zatiaľ čo na Slovensku je inflácia na úrovni 14 percent. A napokon tiež, prečo sa ECB neustále „vyhráža“, že bude úrokovú sadzbu zvyšovať, keď v eurozóne v priemere inflácia stále klesá. To sme sa zatiaľ nedozvedeli, ak sa teda neberie nejasný argument, že oni vraj sledujú vývoj jadrovej inflácie očistenej o ceny energií a potravín.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.