Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz 1933)

· Čas čítania: 2 min.
Zdroj. Zem&Vek

Oba následnícke štáty zaniknutého Československa – Česká i Slovenská republika, sa začiatkom októbra uviedli do núdzového stavu s odôvodnením, že si to vyžiadala druhá vlna nového koronavírusu.

Reštrikcie, ktoré obmedzujú základné ľudské práva a občianske slobody, v priebehu mesiaca sprísnili s upozornením, že – citujúc večerný titulok TASR z 11. októbra – „Zaťahujeme poslednú záchrannú brzdu, inak SR čaká lockdown.“ Varovali, že policajti už nebudú len upozorňovať, ale aj rozdávať pokuty či prípad posunú na správne konanie. Hrozby represií zo strany silových zložiek, adresované verejnosti, vyznievajú agresívnejšie než počas núdzového stavu na jar, a to nielen v metropolách nad Vltavou a nad Dunajom. Po celej Európe sa do vymáhania dodržiavania nových koronavírusových poriadkov zapájajú armádne zložky, čo prebúdza v stredoeurópskych zemepisných šírkach najmä u starších vekových ročníkov reminiscencie na totalitu a policajný štát. Obzvlášť Nemcom sa v mysliach vynárajú paralely s dusením slobody pred 90 rokmi, keď v medzivojnovej Weimarskej republike vyhasínala demokracia a ich otcovia a dedovia včas a dosť netlačili na svojich zástupcov v parlamente, aby zabránili prijatiu Zmocňovacieho zákona.

Ten sa v retrospektíve ukázal ako kľúčový bod pre nástup legalizovanej diktatúry. Vo vtedajšej úradnej nemčine, písanej vo vestníkoch novogotickým švabachom, niesol dlhý názov Gesetz zur Behebung der Not von Volk und Reich. Voľne preložené: zákon na odstránenie núdze občanov a štátu. Ako vyplýva z názvu, Zmocňovací zákon zmocňoval, čiže oprávňoval vládu prijímať nové zákony a novelizovať existujúce bez nutnosti prekladať ich parlamentu čo i len na formálne schválenie.

V mierových, vojensky bezkonfliktných dobách, akou je v strednej Európe tá dnešná a bola i tá pred 90 rokmi, vyberá nastupujúca totalita zámienky pre právne odstavenie demokracie z kúzelníckeho klobúka so stuhou „núdzový stav“. Obíďme krkolomnú právnickú nemčinu z roku 1919 a nahraďme ju modernou slovenčinou z článku 5 menovaného Ústavného zákona č. 227/2002. Aj ten z nemeckej ústavy z roku 1919 pripúšťal obdobu nasledujúceho: „Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.“

Z akejže to núdze v marci 1933 mal Nemcom pomôcť vymaniť sa, keď ju odstráni spomínaný Zmocňovací zákon? Žiadnu totiž nekonkretizoval a bol taký stručný, že stojí za to odcitovať ho.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár