Znepokojujúce rozdiely medzi šaržami covidových vakcín

Samozrejme im to nedalo a pokúsili sa zistiť, ako to bolo v Českej republike (ČR). Požiadali teda Štátny ústav pre kontrolu liečiv (SUKL) o podobné dáta, s akými pracovali dánski autori. Výsledkom je tento článok, ktorý sa im nedávno podarilo presadiť do impaktovaného časopisu European Journal of Clinical Investigation. Ich zistenia sú ešte o niečo explozívnejšie ako závery dánskych kolegov a nižšie nás nimi prevedú. Aby ušetrili čas a žlč samozvaným fakt-čakistom, oznamujú, že „podozrenie na nežiaduci účinok“ prekladajú ako „adverse event“ (AE). Nebude sa teda hovoriť o preukázaných vedľajších účinkoch, ale len o nahlásených podozreniach.

Od začiatku očkovacej kampane do začiatku leta 2023 dostal SUKL celkom 14 386 hlásení o podozrení na nežiaduci účinok (AE) niektorej z covidových vakcín. To je číslo, ktoré ďaleko prevyšuje počty hlásených AE u všetkých ostatných liečiv spolu v normálnych rokoch.

Je neuveriteľné, že sa SUKL neobťažoval dohľadať šarže u takmer polovice hlásených AE. Dokonca aj v prípade úmrtí po covidovej vakcíne, ktorých bolo nahlásených celkom 216, ich SUKL ku konkrétnej šarži vakcíny priradil iba 99. Podľa ich názoru predstavuje tento fakt závažné porušenie povinnosti SUKLu kontrolovať a vyhodnocovať bezpečnosť vakcín, najmä vzhľadom na to, že informácie o šarži vakcíny je triviálne dostupná v dátach UZISu. Čo keby všetkých tých 117 úmrtí, pri ktorých SUKL šaržu nedohľadal, bolo po jednej jedinej šarži vakcíny? Ako by SUKL spoznal, že sa jedná o smrteľné ohrozenie českej populácie a že treba urýchlene zasiahnuť, čo je jeho zákonná povinnosť?

Samotný fakt, že bolo nahlásených iba 216 úmrtí po vakcíne, je tiež zaujímavý, pretože z dát UZISu vieme, že do týždňa po nejakej dávke niektorej z covidových vakcín zomrelo v ČR celkom 1688 ľudí. Domnievame sa, že úmrtie je pomerne závažná nežiaduca udalosť a v prípade experimentálnej vakcíny by malo byť samozrejmé, že každé úmrtie, ku ktorému dôjde do týždňa od vakcíny, bude do SUKL nahlásené. Aj keby ku všetkým 216 nahláseným úmrtiam došlo do týždňa od vakcíny (čo z dát nevieme), stále by to bolo necelých 13% zo všetkých prípadov. U menej závažných AE bude podhlásenosť zrejme ešte oveľa väčšia. To je znepokojujúce zistenie.

Celkom deväť konkrétnych šarží sa objavilo ako v Dánsku, tak aj v ČR. Počty AE pri týchto šaržiach spolu veľmi dobre korelujú. Šarže, ktoré mali veľa AE v Dánsku, mali veľa AE aj v ČR a naopak. To výrazne posilňuje hypotézu, že jednotlivé šarže sa od seba skutočne niečím líšia, a že nejde iba o fluktuáciu v „reporting patterns“.

Najzaujímavejší je však vzťah medzi veľkosťou a typom šarže, dátumom jej uvoľnenia na slovenský trh a počtom hlásených AE u očkovaných touto šaržou. Prezrite si prosím pozorne obrázok nižšie. Vakcíny sú rozdelené do troch panelov. Horný panel zobrazuje produkty firmy Pfizer, stredný panel produkty Moderny a spodný panel všetky ostatné. Každá farebná bodka zodpovedá jednej šarži vakcín. Farebne sú odlíšené jednotlivé typy vakcín. Veľkosť bodky znázorňuje počet dávok, ktoré daná šarža obsahovala (pozor, škála je logaritmická). Na horizontálnej osi je dátum uvoľnenia danej šarže na slovenský trh a na vertikálnej osi je počet hlásení AE na tisíc dávok danej šarže. Všimnite si, že spodný panel má iné meradlo na zvislej osi, pretože produkty firmy AstraZeneca vykazovali skutočne veľké množstvo AE (tiež boli neskôr veľmi ticho stiahnuté z trhu) .

Najvýraznejší rys vyššie uvedeného grafu je dramatický a (okrem Moderny) takmer monotónny pokles počtu hlásení AE s dátumom uvoľnenia danej šarže. Šarže, ktoré boli uvoľnené na jar 2021, vykazovali oveľa vyššie množstvo AE ako šarže uvoľnené v roku 2022. V tomto zmysle teda naše zistenia veľmi dobre zodpovedajú dánskej štúdii. Dánski autori v odpovedi na všetky námietky uvádzajú, že dánska obdoba SUKLu potvrdila rovnaký trend, teda že všetky najproblémovejšie šarže boli aj v Dánsku použitéané na začiatku epidémie.

Čo môže byť dôvodom tohto zaujímavého poklesu?

1. Prvá hypotéza je, že vysoký počet AE je dôsledkom toho, že sa na jar 2021 očkovalo do prebiehajúcej epidémie, navyše bola v tom čase prednostne očkovaná predovšetkým najzraniteľnejšia populácia. Proti tejto hypotéze však hovorí fakt, že pri očkovaní boostermi do jesennej vlny epidémie (vrátane najzraniteľnejšej populácie) sa nič podobné ani náznakom nezopakovalo.
2. Ďalej by niekoho mohlo napadnúť, že šarže z jari 2021 sa vyočkovali takmer celé (pretože bol vtedy vakcín nedostatok), zatiaľ čo neskôr bolo vakcín dosť a skôr sa vyhadzovali. Neskoršie šarže tak neboli vyočkované celé, a pokiaľ teda delíme počet AE počtom dávok v šarži (a nie počtom skutočne vyočkovaných dávok), môžeme dostať tento podivný pokles. Táto hypotéza je ale takmer vylúčená, pretože väčšia časť podivuhodného poklesu sa odohráva ešte počas prvej polovice roku 2021, kedy bol vakcín nedostatok, teda šarže boli vyočkované takmer celé.
3. Ďalšou možnosťou je meniaca sa ochota ľudí nežiaduce udalosti reportovať. Lenže v tomto prípade to bolo skôr naopak. Zatiaľ čo ohlásiť AE na jar 2021 bol takmer akt občianskej neposlušnosti, neskôr – keď narastal nátlak, aby sa nechali očkovať ľudia, ktorí sa očkovať nechceli – by motivácia ľudí AE nahlásiť skôr rástla. Vyššie uvedený graf však ukazuje opačnú závislosť.
4. Zostáva posledná možnosť, ktorá je zo všetkých najviac znepokojujúca. Možno bol zhon farmaceutických firiem taký, že nemali úplne dobre zvládnutý výrobný proces. Už sme raz písali o tom , že technológia výroby vakcín sa zásadne zmenila medzi registračnou štúdiou a začiatkom očkovacej kampane. Zopakujeme to ešte raz: Vakcína, na ktorú dostal Pfizer EUA a ktorej účinnosť a bezpečnosť je popísaná v registračnej štúdii, sa nevyrába rovnako ako vakcína, ktorá vám bola aplikovaná do ramena. Je možné, že začiatok masívnej výroby vakcín novým procesom nebol dobre zvládnutý a úvodné šarže skrátka neboli v poriadku. Explózia hlásenia AE vo farmakovigilančných databázach ihneď po začiatku vakcinačnej kampane mohla spôsobiť drobné vlnky paniky a prinútiť výrobcu vykonať nejaké zmeny vo výrobnom procese.

Táto posledná hypotéza je veľmi znepokojujúca, pretože by vrhala veľmi nepríjemné svetlo na regulátory v mnohých krajinách a mohla by mať dramatické právne dôsledky pre výrobcov. Dobre si však spomíname, aký veľký odpor vyvíjal establishment proti akýmkoľvek pokusom o laboratórnu analýzu obsahu vakcín. Jaroslav Turánek by mohol rozprávať. Proti hypotéze o nezvládnutom výrobnom procese však hovorí fakt, že počet hlásení monotónne klesal u vakcín takmer všetkých výrobcov – ako by snáď spolupracovali a oznamovali si poznatky. To by bolo v podmienkach štandardného konkurenčného boja veľmi neobvyklé. Iné hypotézy, ktoré by vysvetľovali pozorované dáta, nás však nenapadajú.

Jedno je isté. O tejto dátovej sade toho budete ešte veľa počuť.