Hnutie Zeitgeist, Projekt Venus, viacerí ateisti, skeptici, logici a mnohé iné viac či menej homogénne skupiny dnes zneužívajú Jiddu Krishnamurtiho ako autoritu bez toho, aby jeho učeniu porozumeli hlbšie a širšie. Robia tak pre racionalistickú a antiteistickú povahu jeho náuk. V článku poukážem aj na iné aspekty, ktorým sa často nevenuje pozornosť, pretože by akosi „narušili plány“.
Jiddu Krishnamurti sa narodil 12-teho mája 1895 v Madanapallé v Indii a zomrel 17-tého februára 1986 v Ojai v USA. Bol filozof, spisovateľ, predstaviteľ džňánajogy a básnik. Patril k najväčším duchovným učiteľom 20-teho storočia. Deň po tom ako sa narodil, nechala jeho rodina vypracovať horoskop, v ktorom bola chlapcovi predpovedaná veľká budúcnosť. Mal sa stať veľkým učiteľom, ale až potom ako prekoná množstvo prekážok. Tak sa aj stalo.
Krishnamurti vyrástol v jemnocitného šľachetného chlapca, ktorý bol často chorý maláriou a mal problémy so školskými úlohami. Približne dvadsať rokov pred jeho narodením vznikla v Amerike v duchu reakcie na materializmus a moderný vedecký humanizmus teozofia. Jeho zakladateľkou bola ruská jasnovidka Helena Petrovna Blavatská. Teozofické učenie bolo pre indické vrstvy príťažlivé. Umožňovalo im skĺbiť ich čoraz väčšiu príslušnosť k anglickému svetu s tradičnými duchovnými koreňmi. V dobe Krishnamurtiho detstva teozofovia intenzívne pátrali po Maitréjovi a Teozofická spoločnosť sa mala postarať o prípravu sveta na túto udalosť.
V roku 1909 zaujal Krishnamurti členov Teozofickej spoločnosti (ku ktorej patril jeho otec, príslušník brahmanskej kasty) schopnosťou spontánne upadnúť do extázy. Vychovávali ho pod vedením vedúcej Teozofickej spoločnosti Anny Besantovej.
Roku 1912 ho vyhlásili za mesiáša, nového spasiteľa ľudstva (Hviezdu východu), v dôsledku čoho došlo k rozkolu v Teozofickej spoločnosti, od ktorej sa odštiepila antropozofia na čele s Rudolfom Steinerom. Krishnamurtiho prívrženci sa zjednotili do rádu Hviezdy východu. Už v tomto období v ňom začala klíčiť rebélia.
V roku 1922 vyhľadal útočisko v Ojai v Kalifornii, so suchým podnebím a pokojnou atmosférou, v ktorej sa jeho chorý brat Nitya mohol zotavovať a Krishnamurti študovať a meditovať.
V tejto dobe sa začal u Krishnamurtiho objavovať zvláštny jav, ktorý jeho brat nazval „proces“. Krishna sa triasol po celom tele, omdlieval, prežíval bolestivé muky, ktoré boli striedané víziami veľkej krásy a priezračnej čistoty. Hovoril v niekoľkých hlasoch. Krishnamurti nebol schopný vysvetliť čo sa s ním deje, ale jeho vlastné slová naznačujú aká to bola pre jeho vedomie transformácie:
„Bol tu človek, ktorý opravoval cestu. Ten človek som bol ja sám, bol som krompáč, ktorý držal, kameň ktorý lámal, bol časťou mňa. Krehké steblo trávy bolo mojím najvlastnejším bytím a strom vedľa človeka, som bol ja sám. Takmer som mohol myslieť a cítiť ako robotník, opravujúci cestu. Mohol som cítiť vietor, ako prúdi skrz strom, mohol som cítiť malého mravca na steble trávy. Vtáky, prach a každý zvuk bol časťou mňa. Bol som vo všetkom, alebo skôr všetko bolo vo mne – živé aj neživé, hora aj dážďovka, všetko čo dýcha.“
Krishnamurti sa v roku 1929 odmietol zúčastňovať na akejkoľvek náboženskej činnosti a jej organizovaní a ako základný cieľ si vytýčil pestovanie slobody pri hľadaní pravdy. Rozpustil rád Hviezdy východu, pretože dospel k názoru, že pravda sa nedá organizovať.
Ďalších päťdesiat šesť rokov po rozpustení Rádu hviezdy na východe cestoval po mnohých miestach sveta a prednášal o svojom poňatí života. Počas týchto rokov boli založené nadácie, ktoré slúžili na to, aby zorganizovali jeho prednášky, publikovali jeho diela, prevádzkovali školy a poskytovali možnosti pre štúdium a meditáciu. Všetky tieto školy sú umiestnené v nádhernej krajine a zameriavajú sa na výchovu k láske k prírode, k záujmu o ostatných ľudí a k stálemu preverovanie postoja k životu. Začiatkom januára 1986 Krishnamurti naposledy prednášal v Indii a jeho zdravotný stav sa začal rýchlo zhoršovať. Lekárska diagnóza stanovila rakovinu pankreasu a pečene. Na svoju žiadosť bol prevezený do Ojai, chcel umrieť vo svojom prostredí bez umelého predlžovania života. Nedlho nato Krishnamurti umiera.
Krishnamurtiho filozofia pripomína európsky existencializmus, na otázky čiastočne zodpovedá v duchu tradícií východného náboženského myslenia vychádzajúcich z chápania absolútna v raných upanišádach a budhizme.
Niekoľko jeho vyjadrení, ktoré sa dnes moc nepopularizujú, ani nespomínajú:
„Meditácia je otvorenie nového. Nové je za minulosťou, nad všetkým čo se opakuje. Meditácia je ukončenie opakovania. Smrť, ktorú meditácia prináša, je nesmrteľnosťou nového. To nové nie je zo sveta myslenia, meditácia je pokoj myslenia. Meditácia nie je dosahovanie, citové vzrušenie, ani udržiavanie nejakej vízie. Je ako rieka, ktorú nie je možné skrotiť. Bystro prúdi a omýva sa brehmi. Je ako hudba bez zvuku. Nemôže byť využitá, ani skrotená. Je to pokoj, z ktorého sa úplne vytratil pozorovateľ.“
„Táto prázdnota bola udržovaná. Ale čím? Stále je tu, od tej doby až doteraz, asi do osemdesiatich (rokov). Len pri prednáškach do nej prichádza TO – môžeme to vidieť práve tu v miestnosti ako vždy, keď sa hovorí o niečom vážnom. Naozaj neviem. Môžeme tomu niekedy prísť na kĺb? Často mám pocit, že to vlastne nie je moja vec, že by som nemal rozhrnovať záclonu. Táto osoba nevytvorila toto učenie. Bolo ako zjavenie. Myseľ prestane byť prázdna len vtedy, keď je TO nutné ku komunikácii. Behom prednášania je prázdna a TO sa zjavuje, prichádza bez premýšľania. Cítim, že je tu akýsi druh ochrany, ktorý udržuje toto telo k tomu, aby mohlo prednášať. Niekto, alebo niečo ho chráni, aby prežilo. Môj život je naplánovaný.“
„Hovoril som im dnes ráno – po sedemdesiat rokov táto superenergia – nie, táto obrovská energia, obrovská inteligencia, užíva toto telo. Myslím, že ľudia si neuvedomujú, ako úžasná energia a inteligencia prechádzala týmto telom – ako dvanásťvalcový motor. A po sedemdesiat rokov – to bola pekne dlhá doba – a teraz už nemôže zostať dlhšie. Nikto, jedine ten, kto toto telo pripravil, veľmi opatrne chránil, nikto nie je schopný porozumieť, čo týmto telom prechádzalo. Nikto nech to nepopiera. Nikto. A teraz, po sedemdesiatich rokoch to končí. Nie ta inteligencia a energia – tá je akosi tu, každý deň, zvlášť v noci. Po sedemdesiatich rokoch už telo nemôže vydržať – nemôže dlhšie vydržať. Indovia o tom majú veľa nezmyselných povier – že vy budete a telo odíde a podobne. Nenájdete ďalšie telo, ako je toto, alebo tuto prvotriednu inteligenciu, ktorá pracuje v tele mnoho sto rokov. Už to neuvidíte. Až odíde, odíde. Nie je tu žiadne vedomie, ktoré by tu z toho zostalo, z tohto stavu. Všetci predstierajú, alebo sa snažia si predstavovať, že sú schopní s tým vojsť do styku. Možno sa to trochu podarí tým, ktorí budú žiť učení. To však nikto nespravil. Nikto. Je to tak.“
„V ázijskom svete existuje slovo karma, ktoré znamená činy v súčasnom živote, v tomto období, so všetkým utrpením, zmätkom, hnevom, žiarlivosťou, nenávisťou a násilím, ktoré ho sprevádzajú. Toto všetko sa môže pozmeniť, ale bude to pokračovať do budúceho života. Existujú teda dôkazy, ktoré dosvedčujú spomienky na minulé záležitosti, na minulé životy. Tieto spomienky sú nahromadením Já, egom aj osobnosťou. Tento balík, trochu upravený, potrestaný a vyleštený pokračuje do ďalšieho života. Problém teda nespočíva v tom, či reinkarnácia existuje (v tomto ohľade som veľmi jednoznačný), ale v tom, že existuje súčasná inkarnácia. Oveľa dôležitejšia než reinkarnácia je ukončenie tohto zmätku a tohto konfliktu práve teraz. Potom pokračuje niečo diametrálne odlišné.“
Jiddu Krishnamurti sa zaoberal predovšetkým meditáciou a psychikou, odsudzoval náboženstvá a duchovné zážitky, ktoré aj sám behom života okúsil, odsúval na druhú koľaj. Dalo by sa povedať, že si vytvoril priority a postupoval podľa nich. Prvoradým cieľom bolo začať vnútornú revolúciu ľudstva. Následne by sa spustila revolúcia vonkajšia. Na sklonku života bol sklamaný z toho, že jeho celoživotné dielo nemalo žiaden výraznejší dopad. Dnes po ňom siahajú čoraz viac rôzni antiteisti a snažia sa z neho spraviť „sekulárneho proroka“.
Známa časť dokumentu Zeitgeist Addendum, úryvok z prednášky v Ohio – The Real Revolution (1966):
Ateisti o Jiddu Krishnamurtim:
http://ateizmus.wordpress.com/2010/10/09/jiddu-krishnamurti-a-viera-v-boha
Dokument o Jiddu Krishnamurtim: