Písal sa rok 1918 a nadnárodný kapitál rozdelil prestavbu dovtedajšieho poriadku na niekoľko etáp tak, aby sa ujarmené národy mohli osamostatniť a etablovať ako nezávislé štáty, a následne sa z vlastnej vôle združovali do väčších celkov, až nakoniec vytvorili čosi ako celosvetovú úniu podľa vzoru Spojených štátov amerických. Tmelom transformácie krajne nesúrodého obyvateľstva Európy a ostatných kontinentov na projektované globálne spoločenstvo sa stávali tézy a hodnoty spotrebnej spoločnosti. Jej kontúry sa vynárali práve v západnej Európe a Spojených štátoch a boli neskutočne vábivé. Niet divu, že vízii budovania spoločnosti blahobytu bez hraníc a bariér, predstave nového raja na Zemi a zvodom ideológie konzumizmu zapredali svoju dušu prakticky všetky národy sveta.
Bilancia tejto civilizačnej metamorfózy je po sto rokoch jednoznačná. Konzumizmus pohlcuje v úvodných dvoch dekádach 21. storočia všetky kontinenty. Áziu dokonca ešte rýchlejšie než Európu. Aj Wikipédia konštatuje, že hoci sa „konzumizmus často spája so západným svetom, v skutočnosti existuje naprieč kultúrami a štátmi (hlavne v priebehu poslednej dekády rozvoja globalizácie), a tak ho dnes môžeme vidieť napríklad v Tokiu, Singapure, Hongkongu, Tchaj-peji, Tel Avive či Dubaji“.
Určujúcim príznakom konzumizmu je prechod od uspokojovania potrieb k uspokojovaniu túžob. Prelomová je pritom možnosť opakovaného nakupovania nepotrebných vecí. V dávnej minulosti si mohli dovoliť nakupovať podľa chuti, nálady a pre potešenie príslušníci úzkeho okruhu vládnucich a privilegovaných tried. Prostý ľud nemal na nakupovanie z márnivosti prostriedky a bohatých sedliakov od toho odradzovali kostolné kázne o skromnosti, striedmosti a iných cnostiach.
…
Budúci majiteľ zdrojov, vody, vzduchu a pôdy – nadnárodný kapitál – okamžite spustil kampaň na znemožnenie mechanického skopírovania amerického modelu spotrebnej spoločnosti do Číny, Indie a ostatnej Ázie. Dovtedajšia doktrína konzumnej spoločnosti, zameraná na uspokojovanie nárokov spotrebiteľov, sa upravila do globálnej podoby podriadenia týchto nárokov možnostiam udržateľného rastu. Vraj s ohľadom na životné prostredie. Nájdeme to zakotvené v Agende OSN o udržateľnom rozvoji, známej pod názvom Agenda 21, na ktorú nadväzuje Agenda 2030. Spotreba zdrojov a surovín na celej planéte nesmie prekročiť spoločný strop. Západ sa tomu musí prispôsobovať a bude si pri tom udierať hlavu.
…
Autor: Patrik Sloboda
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: