Vážený pán prezident Djukanović, vážený pán prezident Vučić,
vážená pani predsedníčka von der Leyenová,
vážení predsedovia vlád, vážení ministri, Vaše Excelencie, vážené dámy,
vážení páni,
pred dvoma dňami som stála medzi troskami obytných domov v Irpine,
neďaleko Kyjeva. To, čo som videla, bolo utrpenie a ničenie spôsobené
Putinovými tankami a raketami. Položila som si otázku: Aké právo má
Rusko na to, aby toto urobilo Ukrajine? Ako sa toto mohlo stať v Európe v
21. storočí?
Po celé desaťročia bývalo pravidlom „už nikdy viac vojnu“. Áno, vyskytli
sa zlyhania ako napríklad vojny na Balkáne, ale vo všeobecnosti „už
nikdy viac do vojny“ bolo viac ako túžbou. Pre väčšinu z nás na
európskom kontinente to bola realita. Čo sa teda stalo? Ako sa európska
bezpečnostná architektúra rozpadla a ako ju opravíme?
Dnes nemám okamžité odpovede, no rada by som Vám ponúkla niekoľko
nápadov, kde by sme mohli začať s „prežitím a prosperitou“, čo je
ústrednou témou tohtoročnej konferencie Globsec. Musíme začať tým, že
si uvedomíme, čo je skutočnou výzvou. My sa môžeme účinne chrániť len
vtedy, ak pochopíme podstatu toho, čomu čelíme.
Pokiaľ ide o povahu tejto výzvy, naše mierové usporiadanie v Európe sa
neobrátilo hore nohami zo dňa na deň. Varovné signály sa objavovali už
dávno pred 24. februárom, no my sme ich nesprávne pochopili:
napríklad v Gruzínsku v roku 2008 alebo na Ukrajine v roku 2014.
Vnímali sme ich skôr ako navzájom nesúvisiace epizódy než príznaky
vážnejšej výzvy. Bola to chyba.
Putinova rozsiahla invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala presne pred 99
dňami, nenecháva nikoho na pochybách, že ruský prezident nebojuje len
s naším východným susedom. Ukrajina bola napadnutá preto, lebo si
dovolila byť iná ako Putinovo Rusko. Kvôli posilňovaniu právneho štátu a
demokracie, kvôli boju proti korupcii či budovaniu otvorenej spoločnosti.
Ruský režim vedie vojnu proti našim demokratickým hodnotám a
pravidlám, ktoré už desaťročia zabezpečujú mier na našom kontinente.
Toto je pravá podstata výzvy, ktorej dnes čelíme.
História nás učí, že ak sa agresor stavia proti vašim hodnotám a vášmu
spôsobu života, vzdanie sa územia ho pravdepodobne nezastaví. My
Slováci a Česi s tým máme svoju vlastnú skúsenosť. V roku 1938 si
svetové mocnosti v Mníchove mysleli, že môžu zabezpečiť mier s
Adolfom Hitlerom tým, že mu odstúpia časť nášho územia. Za necelý rok
sa „mier pre našu dobu“ zmenil na totálnu vojnu. Nezopakujme tú istú
chybu.
Aby sme obnovili mier v Európe, musíme pokračovať v našej podpore
Ukrajiny, aby mohla pri rokovaniach s Ruskom rozhodovať o charaktere
svojich vzťahov s Moskvou slobodne a nie pod hlavňou zbraní.
Vážené dámy, vážení páni,
predstavu Vladimíra Putina o svete, v ktorom väčšie národy môžu
napadnúť menšie len preto, že sa odvážia byť iné, je potrebné zamietnuť.
Slovensko sa už stalo frontovou krajinou prijímajúcou desaťtisíce
Ukrajincov, žien a detí, ktoré utekajú pred vojnou. Samotná humanitárna
pomoc však Ukrajine nepomôže vyhnať agresora. Slovensko už dnes
patrí medzi najvýznamnejších poskytovateľov vojenskej podpory v
prepočte na obyvateľa. Situácia na bojisku je však vážna a všetci musíme
urobiť viac, aby sme pomohli.
S obnovou Ukrajiny nemožno počkať, kým sa agresia skončí. Bude to
obrovská úloha, zároveň však aj investícia do našej spoločnej prosperity.
Slovensko sa ako priamy sused bude aktívne podieľať na obnove
Ukrajiny.
EÚ bude takisto zohrávať kľúčovú úlohu a to nielen pri povojnovej
obnove. Vážená pani predsedníčka, vieme, že Európska komisia čoskoro
predloží posúdenie žiadosti Ukrajiny o vstup do EÚ. Verím, že na
najbližšom zasadnutí Európskej rady bude formálne schválený štatút
Kyjeva ako kandidáta na vstup do EÚ. Uplynulých dvadsať rokov totiž
ukazuje, že ponechávanie štátov v „medzipriestore“ medzi EÚ a Ruskom
vedie k zvýšeniu nestability. Toto je strategické politické a bezpečnostné
rozhodnutie, ktoré musíme prijať.
Vážení prítomní,
moja posledná poznámka sa týka nás samotných. Ak sa máme postaviť
zoči-voči týmto výzvam, musíme posilniť našu odolnosť. Pomalé
zotavovanie po pandémii a nedostatočné investície do diverzifikácie
našich dodávok energií nás urobili ešte zraniteľnejšími. Musíme preto
investovať do ekologickejšieho a udržateľnejšieho rozvoja, aby sme
znížili našu energetickú závislosť od Ruska. Toto nie je voľba, je to
nutnosť.
Viac ako kedykoľvek v našom živote si uvedomujeme, že mier a sloboda
nie sú zadarmo. Že naše rozpočty na obranu nemôžu byť prvé, ktoré
budú škrtané a posledné, ktoré sa budú zvyšovať. Na summit NATO v
Madride by sme mali všetci prísť pripravení a vynaložiť na obranu aspoň
2 % HDP a to ešte pred pôvodne plánovaným rokom 2024. Mali by sme
ďalej posilňovať východné krídlo, pričom predsunutá prítomnosť sa
stane dobre vyzbrojenou predsunutou obranou. Nová strategická
koncepcia NATO musí odrážať novú realitu: že Rusko je hrozbou a
kolektívna obrana by mala byť hlavným cieľom Aliancie.
Keď hovoríme o odolnosti, nesmieme ignorovať nebezpečenstvo, ktoré
dezinformácie a propaganda predstavujú pre naše demokracie a pre
našu bezpečnosť. Platformy sociálnych médií sa stávajú dominantným
zdrojom správ pre našich občanov. Naše očakávania, pokiaľ ide o ich
zodpovednosť, sa musia takisto zvýšiť.
Ako EÚ sme v tomto smere podnikli určité kroky. Musíme však urobiť
ešte viac, aby sme zvýšili zodpovednosť samotných platforiem za obsah,
ktorý zverejňujú. Je mi ľúto, že sloboda prejavu je často využívaná ako
ospravedlnenie našej nečinnosti. Máme brať propagandu založenú na
klamstvách len ako ďalší neškodný názor? Nemyslím si to. Naše
demokratické nástroje – vrátane slobody prejavu – nemožno použiť na
zničenie demokracie samotnej.
Vážení prítomní,
teraz žijeme v novej realite, v ktorej mier nemôžeme považovať za
samozrejmosť. Naše dnešné rozhodnutia budú formovať našu zajtrajšiu
realitu. Poďme to spoločne zlepšiť, aby sa naše „nikdy viac“ stalo
vyhlásením, nie otázkou.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: prejav na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.