V skončenom kalendárnom roku 2024 bol priemerný rast HDP na Slovensku rast tak vyšší, ako bol priemerný rast v EÚ, čo však nie je v súlade s vývojom priemerných miezd a tak si kladieme oprávnenú otázku prečo? Dôvodom bude nižšia produktivita práce, od ktorej by sa výška mzdy mala odvíjať, čo však u nás neplatí. Väčšinou sa zvyšujú mzdy z dôvodu chýbajúcich zamestnancov, ktorí tak spolu s odborármi „zneužívajú“ terajšiu situáciu na trhu práce, čím sa len zvyšuje miera inflácie. Štruktúra našej ekonomiky produkuje výsledky len s nízkou pridanou hodnotou, ktorá „nedovoľuje“ zvyšovať mzdy, investovať do vyspelejšej techniky, dosahovať vyššie zisky a takto by sme mohli pokračovať Produktivitu práce meriame ročne vyprodukovanom hodnotou tovarov a služieb, ktorá je u nás okolo 30 percent nižšia ako je priemer v EÚ. Že to súvisí s našou úrovňou vzdelávania, s mierou investovania, s podnikateľským prostredím však vieme. Koľko sme už investovali do rôznych foriem kurikulárneho vzdelávania, ktorých výsledky sa v hodnotení žiakov zatiaľ neprejavili, navyše sa ukazuje, že máme problémy so správaním študentov čo v minulosti nebývalo a keď k tomu pripočítame stav našich verejných financií a zhoršujúcu demografiu, nemôžeme v budúcnosti čakať zlepšenie.
Primeraná daňovo-odvodová povinnosť
Pokiaľ ide o vzťah hrubých miezd k čistej mzde, tak percento podielu druhých k prvým závisí od percenta daní, odvodov a štátnej podpory čo je nezdaniteľná časť základu dane, tak pokiaľ priemerný percentuálny podiel v EÚ je 69 percent, tak na Slovensku a Poľsku je podiel 76 percent, v Česku 80 percent, v Maďarsku len 67 percent. Ak sa teda tvrdí, že máme vysokú daňovú a odvodovú povinnosť nie je to pravda. S čím ale môžeme mať väčšie problémy sú okrem negatívnych dôsledkov pokračujúceho Rusko-ukrajinského konfliktu ktorého dôsledkom sú výrazne vyššie ceny energii ako trebárs na druhej strane Atlantiku, s ktorými má slovenský podnikateľský sektor problém., ktorému sa predovšetkým nepáči, že neboli s ním odkonzultované jednotlivé opatrenia konsolidačných opatrení. Čo by to pomohlo? K ničomu, len k spuste pripomienok na ktoré by nebolo čas ich do návrhu štátneho rozpočtu na tento rok premietnuť. V konsolidácii verejných financií, pod čím sa rozumie prijatie ďalších opatrení sa určite bude pokračovať v závislosti od „utrasenia“ terajšej rozháranej politickej nestabilite.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.