Rada guvernérov je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB, ktorú tvorí 6 členov Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk členských štátov eurozóny. Najdôležitejšou funkčnou náplňou centrálnej banky však je zabezpečovať stabilitu meny, pod ktorou väčšina z nás chápe udržovať infláciu v súlade s jej cieľom, ktorý ECB má dve percenta, ktorý sa neplní. Prečo? Nuž najprv tvrdila, že príčinou inflácie sú nefungujúce obchodné vzťahy a keď už bolo neskoro, začala príliš rýchlo zvyšovať svoje úrokové sadzby, ktoré podľa názoru viacerých ekonómov môže dostať eurozónu až do recesie, z ktorej sa „vyhrabať“ nemusí byť jednoduché. Či je zásadným problémom pri rozhodovaní jej nezávislosť, z dôvodu čoho sa nemusia voči nikomu za svoje rozhodovanie „spovedať“, nešpekulujeme. Ich členovia sú tak počas ich funkčného obdobia neodvolateľní, nikto z nich nezodpovedá za prípadné „odborné prehrešky“ a tak pri komentovaní aj vývoja inflácie väčšina z nich hovorí o očakávaní, ktoré sú ako predpovede počasia, ktoré nie vždy vychádzajú.
Riziko hospodárskej recesie je aktuálne
Z dôvodu narastajúcej inflácie posunula americká centrálna banka úroky na úroveň 3,75 až 4 % a britská centrálna banka na 3 %, čo v najbližšom období určite ovplyvní aj rozhodovanie Výkonnej rady ECB, ktorá terajšiu 2 percentnú úrokovú sadzbu zvýši aspoň o 0,5 percenta. Či dôjde k poklesu inflácie, nebudeme špekulovať. Dôvodom je, že inflácia je v eurozóne ponuková, spôsobená nedostatkom lacných energií, bez ktorých sa nič nevyrobí ani sa neposkytne služba, na ktorú sú terajšie percentá skôr prikrátke. Alebo si ECB myslí, že inflácia v eurozóne je dopytová, keďže sa vie aká masa ničím nekrytých peňazí v rámci kvantitatívneho uvoľňovania sa dostala do ekonomiky? O tom, že terajšej inflácii napomohla aj fiškálna politika vlády v rámci všetkých sociálnych protiinflačných balíčkov, ktoré neboli kryté produktivitou práce, čo nám potvrdili aj nafúknuté peňažné účty v bankách, tiež nebudeme komentovať. Zvyšovanie úrokov centrálnej banky „stojí“ nejaké peniaze, ktoré môžu ekonomiku dostať do recesie, čo je vždy zlá správa pre všetkých účastníkov trhu. Tak si môžeme položiť otázku, či terajšie menové politiky nielen ECB ale napokon aj ostatných je to „pravé orechové“, ktorými sa má inflácia znížiť, keďže zatiaľ sa skôr hovorí, že dochádza k poklesu hospodárskeho rastu všade na svete.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.