Vláda kritizuje návrh Progresívneho Slovenska (PS) o Benešových dekrétoch. Podľa nej chce opozičné hnutie dekréty zrušiť.
Vláda na výjazdovom rokovaní prijala uznesenie k povojnovým dokumentom, ktorým kritizuje výzvu opozičného hnutia PS. „Vláda považuje tieto povojnové dokumenty za uzavreté a odmieta akékoľvek spochybňovanie týchto dokumentov a ich politizáciu,“ povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
PS prišlo s návrhom, aby sa zamedzilo ďalšiemu uplatňovaniu Benešových dekrétov. Návrh je podľa nich čisto praktický. „Aj dnes sa stále môže stať, že pozemkový úrad alebo iný štátny orgán môže vyvlastniť pozemok alebo parcelu s odvolaním sa na desaťročia staré Benešove dekréty,“ vysvetlil predseda PS Michal Šimečka.
Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) chce najsilnejšia opozičná strana Benešove dekréty zrušiť. „Rozprávajú o rušení Benešových dekrétov. Predstavitelia PS s ľahkosťou jarného vetríka hovoria, že teda sú už unavené Benešove dekréty alebo neviem aké a treba ich zrušiť. Veď čo, nech je zábava,“ povedal premiér Fico.
„PS nikdy nenavrhovalo a ani nenavrhuje a ani nebude navrhovať rušiť Benešove dekréty alebo akýmkoľvek spôsobom spochybňovať naše dejiny,“ ozrejmil Šimečka. Návrh PS kritizuje koaličný Hlas-SD, koaličná SNS, ale aj opozičné KDH.
„Môže vytvoriť nenapraviteľné škody, ohroziť našu suverenitu a ohroziť aj majetky tisícov slovenských aj maďarských rodín, ktoré tu už spolu žijú mnohé generácie,“ povedal minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.
„Považujeme akékoľvek náznaky, osobitne pri Benešových dekrétoch, ktoré jatria staré rany, ktoré sú základom aj našej ústavnosti a fungovania štátnosti SR, za mimoriadne nešťastné,“ uviedol poslanec Viliam Karas (KDH).
„Vyzývame všetky politické strany, aby dali ruky preč od Benešových dekrétov,“ povedal predseda SNS Andrej Danko.
„Vyzývame vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom žijúcim na SR, a jedno z tých gest môže znamenať, pokiaľ ide o dekréty, aby sa na ich základe nemohli robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti,“ dodal Šimečka. Podľa PS chce Benešove dekréty riešiť v pracovnej skupine aj prezident Peter Pellegrini.
Čo sú Benešove dekréty?
Dekréty vydali cez druhú svetovú vojnu a krátko po nej. Československý prezident Edvard Beneš nimi nahrádzal zákony, keďže neexistoval riadne zvolený parlament a vláda.
Týkali sa napríklad viacerých oblastí povojnového usporiadania Československa – zabezpečovali obnovenie štátnych hraníc spred Mníchovskej dohody, no riešili aj odobratie občianstva tým osobám, ktoré sa počas okupácie prihlásili k nemeckej alebo maďarskej národnosti.
Taktiež nariaďovali konfiškáciu majetku Nemcov, Maďarov a zločincov podieľajúcich sa na fašistickej moci.
Najviac sa Nemcov a Maďarov dotkli dekréty, ktoré sa venovali štátnemu občianstvu a konfiškácii majetku bez možnosti náhrady.
„Jednak išlo o osoby, ktoré boli nemeckej a maďarskej národnosti, ale išlo o osoby, ktoré sa považovali za zradcov a kolaborantov, teda že sa z hľadiska povojnovej činnosti zdiskreditovali,“ priblížil historik a právnik Ústavu pamäti národa Ondrej Podolec.
Vysťahovanie vyše 30-tisíc Maďarov
Zo Slovenska sa muselo pre dekréty vysťahovať viac ako 30-tisíc Maďarov. Pred vydaním týchto dekrétov prišlo Československo počas Mníchovskej dohody o územia a ostalo oslabené.
„Obsah niektorých dekrétov možno považovať aj za akúsi povojnovú reakciu na agresiu okolitých štátov voči Československu po Mníchovskej dohode, na Viedenskú arbitráž a na úlohu, ktorú národnostné menšiny zohrali v tomto procese,“ dodal Podolec.
Benešove dekréty boli súčasťou právneho poriadku na našom území aj po vojne. Ako pripomína advokát Herman Pikaly, tieto zákony boli prijaté 1. januára 1993 aj Ústavou SR.
Benešove dekréty sú platnou súčasťou slovenského právneho poriadku. Neznamená to však, že sú aj účinné.
„V tomto prípade je možné hovoriť, že sa vzťahovali na určité obdobie a spoločenské vzťahy. V súčasnosti ich môžeme považovať za prekonané. To znamená, že by nemali upravovať právne vzťahy,“ vysvetlil Herman Pikaly z advokátskej kancelárie Stentors.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Rušno okolo Benešových dekrétov: Vláda kritizuje návrh PS, Šimečka reaguje. Advokát dekréty označil za prekonané… , stvr.sk, 27.11.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.