Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová oznámili, že podporujú vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie. Fínsko a Švédsko prehodnocujú svoju neutralitu a zvažujú členstvo v NATO v súvislosti s ruskou operáciou na Ukrajine.
Niinistö a Marinová v spoločnom vyhlásení uviedli, že členstvo posilní bezpečnosť Fínska i celú Alianciu. „Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Dúfame, že kroky, ktoré sú na toto rozhodnutie v našej krajine ešte potrebné, sa vykonajú rýchlo v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní,“ uviedli fínski lídri.
Fínsky minister zahraničia Pekka Haavisto dnes vyhlásil, že členstvo jeho krajiny v NATO zvýši bezpečnosť pobaltskej oblasti. V debate s poslancami Európskeho parlamentu zdôraznil, že Fínsko môže ponúknuť 280-tisíc vojakov aktívnych záloh pripravených na boj a 900-tisíc mužov a žien v zálohách celkom. Armáda podľa neho chce modernizovať aj svoje vzdušné sily. „Sme presvedčení, že Fínsko prinesie NATO pridanú hodnotu,“ povedal minister. Podotkol, že jeho krajine v súčasnosti žiadne bezprostredné nebezpečenstvo zo strany Ruska nehrozí.
Sociálnodemokratická strana premiérky Marinovej sa do soboty musí rozhodnúť , či podanie žiadosti Fínska o vstup do NATO podporí. Tlačová konferencia, na ktorej má oznámiť rozhodnutie týkajúce sa fínskej bezpečnostnej politiky, je naplánovaná na nedeľu.
Po prijatí stanoviska vlády bude o vstupe krajiny ešte rozhodovať parlament. Predseda parlamentu Matti Vanhanen vyhlásil, že štvrtkové vyhlásenie je významným krokom. „Bol to očakávaný a nesmierne dôležitý krok v tomto procese,“ povedal. Schôdza poslancov je naplánovaná na pondelok.
Aj rozhodnutie Švédska o členstve v NATO sa očakáva v blízkej dobe, pri rozhodovaní o možnom vstupe do NATO vezme do úvahy postoj Fínska. Dnes to uviedla švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindová.
„Fínsko je najbližším bezpečnostným a obranným partnerom Švédska a my musíme vziať fínske stanovisko do úvahy,“ podotkla Lindová. Uviedla, že má jasnú predstavu o tom, aké bude rozhodnutie pre Švédsko, ale ešte nie je ochotná oznámiť svoj názor.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg koncom apríla vyhlásil, že ak Fínsko a Švédsko požiadajú o vstup do NATO, budú vítané a ich prijatie bude rýchle. Naproti tomu Moskva varovala pred vojenskými a politickými následkami.
Fínsko sa môže dostať do NATO v dobe kratšej ako jeden rok. Záleží, ako budú vyzerať ratifikačné procesy v jednotlivých štátoch. NATO získa solidneho spojenca, pretože fínska armáda je v dobrej kondícii.
Fínsko už dlhšiu dobu koketovalo s možnosťou vstúpiť do NATO. Podpora takéhoto kroku dlho nemala väčšinovú podporu v spoločnosti, to sa však zmenilo s ruskou operáciou na Ukrajine.
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky verejnoprávnej televízie Yle teraz podporuje vstup 76 % Fínov, iba 12 % opýtaných sa vyjadrilo proti. V predchádzajúcich rokoch pritom členstvo podporovala len asi štvrtina obyvateľov Fínska.
„Veľká časť obyvateľstva vyjadrila podporu, a tá sa odrazila v postojoch politických strán,“ uviedol minister zahraničia Haavisto. Takmer všetky strany usporiadali mimoriadne rokovania k otázke členstva Fínska v NATO.
„Bolo treba času, aby parlament a celá spoločnosť prijali k tejto otázke stanovisko. Chceli sme dať diskusii potrebný priestor,“ stojí vo vyhlásení prezidenta a premiérky krajiny.
Haavisto doplnil, že operácia na Ukrajine zmenila pohľad Fínska v mnohých ohľadoch. „Nepredvídateľné správanie Ruska je bezprostredným problémom,“ myslí si. Tlak zo strany federácie podľa neho núti susedné krajiny mobilizovať svoje vojenské sily aj obyvateľstvo.
„Hovorí sa aj o tom, že Rusko je pripravené použiť nekonvenčné zbrane, to znamená jadrové a chemické,“ podotkol. Moskva podľa neho navyše nerešpektuje pravidlá vedenia vojny a porušením medzinárodných dohôd znemožňuje nájsť mierové riešenie konfliktu.
Osud Ukrajiny je pre Fínsko obzvlášť znepokojujúci. Škandinávska krajina má s Ruskom 1300 kilometrov dlhú hranicu a v roku 1939 čelila invázii zo strany Sovietskeho zväzu. Fínsko sa dlho útoku úspešne bránilo, nakoniec v dôsledku konfliktu prišlo o 10 % svojho územia.
Za rýchly proces prijatia krajiny do NATO sa dnes vyjadrilo Estónsko a Dánsko. Dánska premiérka Mette Frederiksenová aj predsedníčka estónskej vlády Kaja Kallasová dali vo vyhláseniach najavo, že prijatie Fínska do NATO by maximálne podporovali. „Dánsko urobí všetko pre rýchly prijímací proces po formálnom podaní žiadosti,“ avizovala Frederiksenová.
„Naši severní susedia práve píšu dejiny. Dnešné oznámenie premiérky Sanny Marinovej a prezidenta Sauliho Niinistö otvára cestu fínskemu vstup do NATO,“ komentuje súčasné dianie Kallasová.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.