Vojnová tematika momentálne všetko prehlušuje. Ale čím ďalej od nášho regiónu, tým je ju počuť slabšie. Ostatné krajiny až tak nezaujíma – pre nich je Ukrajina či Poľsko to isté, čo pre nás vojna v Sýrii alebo v Jemene. Je to komplikované, neviete, čo sa deje a kto má naozaj pravdu. A na takýchto krajinách vidieť, čo uniká našej pozornosti.
Procesy začaté pandémiou nezanikli, naopak, niektoré eskalujú, kým iné sa rozvíjajú do životaschopnej podoby. Mechanizmy zavedené s pandémiou sú stále v pohotovosti, kedykoľvek pripravené na aktiváciu vhodným spúšťacím impulzom.
Ťaží z toho ľahko premenený globalizmus, ktorý počas pandémie dosiahol nové rozmery a výrazne rozšíril svoje panstvo. Fungovalo to príliš dobre na to, aby takýto „úspech“ mohol vyjsť nazmar. Nedá sa s istotou tvrdiť, že už existuje nejaká svetová vláda, ale niet pochýb, že v tejto pandémii došlo k jednoznačnému posilneniu globalistických tendencií.
Špekulácie o tom, či práve tieto mocné sily spôsobili pandémiu, prenecháme subjektom s väčším informačným zázemím. Globalizmus sa však minimálne chopil príležitosti, ktorú mu poskytol Covid-19, a premenil ho na globálny reset. Bolo to ako resetovanie počítača – keď načítate nový softvér do všetkého – do sociálnych, ekonomických, politických, demografických vzťahov. Bez vojny. Zatiaľ.
Asi najpôvabnejšia je dialektická verzia, teda že s vírusom začali Číňania, aby oslabili svojho hlavného rivala – USA , a nakoniec s pandémiou skončili, keď my sme začínali.
Je to, akoby nám odovzdali kolík v koronavírusovej štafete. Bohužiaľ, spolu s „modelovým“ spôsobom boja proti Covid-19 – koktailom lockdownov, karantén, nefarmakologických ochranných opatrení, ktoré viedli ku krízam vo všetkých oblastiach: hospodárskej, zdravotnej, sociálnej, politickej. Globalizmus si túto príležitosť jednoducho nenechal ujsť.
Ako to prebiehalo? Experiment v Lombardii bol dôležitý, pretože pred ním Európa a svet považovali Covid-19 len za lokálny problém, iba za ďalšiu orientálnu chrípku – pretože tí Číňania jedia všetko, čo sa hýbe, a preto sa nakazili. Bergamo bolo prelomom. Nie epidemickým, ale vo vedomí ľudí, hlavne preto, lebo im tam prišiel radiť tím z Číny. Výsledky poznáme – tvrdá karanténa, izolácia, starí ľudia zatvorení vo svojich domovoch, útulkoch, centrách. Bez starostlivosti, v strese, so sprievodnými ochoreniami. Na svoje choroby umierali ako muchy, ale s pozitívnymi testmi. Pred očami sveta, ktorý na nich nasmeroval svoje kamery.
Strach bol nahnaný, koronavírus bol medzi nami a boli sme presvedčení, že cestu von nám ukážu práve Číňania, pretože tým sami prešli. A tiež ukázali. Všetko, čo sa neskôr stalo s ekonomikou, spoločnosťou a vlastne celým ľudstvom, bolo postavené na tejto základni strachu.
Potom už to šlo rýchlo – s takýmto kreditom „panikárskej dôvery“ sa celé dezorientované národy pasívne poddali svojim vládam, respektíve protiústavným orgánom. Tie sa nevyhli podozreniam, že viac prospievajú záujmom obstarávateľov ako verejnému blahu, v ktorom verejné zdravie bolo na prvom mieste. Kto do tej doby počul o Faucim v Spojených štátoch, o Horbanovi v Poľsku – o Mikasovi na Slovensku, ktorí zo dňa na deň podľa dodnes neznámych kritérií (alebo úplne bez akýchkoľvek kritérií) odstavili celé odvetvia hospodárstva, odsúdili priemyselné odvetvia na zánik a milióny ľudí prinútili sedieť doma? Účty za ne však platil štát, čo spôsobilo globálnu finančnú krízu a vlnu inflácie, ktorá bola v tej dobe odložená a dnes sa vracia v dramatickej forme.
Potom sme mali sériu „koronavírusových experimentov“, akoby niekto skákal so šachovou figúrkou koňa po zemeguli. To, že samotný vírus robil také skoky, je už epidemiologická a mediálna záležitosť, ale pozrime sa, čo, kedy a kde sa vopred nacvičovalo. A čo je pre nás dôležité – pretože je to stále pripravené na spustenie – čo sa podarilo.
Protinožci v Austrálii a na Novom Zélande prakticky od začiatku vyznávajú náboženstvo „zero Covid-19“, čo znamená boj za odstránenie vírusu za každú cenu a až do úplného zničenia spoločnosti. V praxi to znamenalo, že napríklad v Brisbane bolo 2,6 milióna ľudí zatvorených len preto, lebo sa vyskytli tri prípady chorých na základe testov. Teda nie chorých, ale pozitívne otestovaných.
Austrália s Novým Zélandom drží štandard tohto náboženstva dodnes veľmi vysoko. Experiment bol úspešný, pretože spoločnosť pokorne prijala eskaláciu obmedzení do absurdných rozmerov. Austrália sa považovala za izolovaný ostrov, nedalo sa naň vstúpiť, ani ho opustiť, pohyb v ňom bol maximálne obmedzený. Akoby administratívne hranice oddeľovali rôzne varianty vírusu, rodiny sa nevideli takmer dva roky. Epidemiologicky to dopadlo horšie, najmä na prelome rokov 2021 a 2022, keď krajinu s mimoriadne vysokým percentom očkovaných zasiahla silná vlna nákazy. Keďže ľud to takmer bez protestu prehltol, je vidieť, že sa to dá použiť.
Ďalšou oblasťou experimentu v súvislosti s Covid-19 a financovaným strachom bola Kanada. Tá tvorivo rozpracovávala austrálske úspechy do tej miery, že sa jej podarilo úspešne spochybniť dokonca „sviatosť“ Ameriky – súkromné vlastníctvo.
Jednoducho podľa uváženia úradníkov a bez akejkoľvek možnosti odvolacieho konania bolo možné odobrať legálne pracujúcim (a protestujúcim) vodičom kamiónov vodičský preukaz, poistenie, a nakoniec zablokovať prístup k ich peniazom. Úrady si jednoducho vytipovali tých, ktorí upadli do nemilosti, a jedným kliknutím na počítači ich vyhodili ako vyvrheľa na plytčinu spoločenského života.
Zdôraznime: Štátne orgány rozhodovali o rozsahu použitých opatrení a osobách, na ktoré sa mali vzťahovať. Dnes kamionisti, zajtra možno mliekari. No a čo? Prešlo to. Národ ani nepípol. Niekto síce sem-tam čosi zamrmlal, videli sme dojímavé zábery konvojov slobody, ale všetko sa nakoniec vrátilo do normálu. Takže opäť: použiteľné a možné.
A mali sme čo do činenia s najmenej tromi „medzinárodnými“ procesmi. Prvým sú médiá – všade a rovnako. Ukázalo sa, že už vôbec nie sú agorou slobodnej vvýmeny názorov, ale iba jedným jediným megafónom, formálne natretým farbami rôznych vysielacích staníc a sociálnych médií vysielajúcich rovnakú koronavírusovú vojenskú propagandu. Žiadne vybočenie z príbehov o sanitarizme, naopak, skôr snaha ukázať, kto to dokáže lepšie. A opäť – ľudia to prehltli, nikto ani nemukol niečo o neexistencii slobodných médií – a väčšina tento monopol akceptovala. Osvedčilo sa? Osvedčilo.
Druhým problémom je očkovanie. Túto „operáciu“ použili – ako to teraz vidieť, už úplne nezakryto – nie ako nástroj boja proti koronavírusu, ale nástroj na donucovanie (a privykanie) verejnosti na totálnu formu kontroly. Metódou bol opäť strach posilnený „vynútenou dobrovoľnosťou“. Lebo koniec koncov takmer nikde neexistovala povinnosť dať sa očkovať.
Z jednoduchého dôvodu: Štáty (respektíve vlády) nechceli za podanie preparátu prevziať na seba zodpovednosť, ktorú by mali, keby očkovanie nariadili. Preto bolo potrebné použiť iné stimuly, ktoré tiež boli nátlakom, ale na vlastné riziko. Bol vytýčený ďalší smer – poriadok budú udržiavať samotní podvolení. Práve oni budú – podobne ako v ranej fáze pred očkovaním – so svojimi „náhubkami“ tlačiť na ostatných. Ide o dôležitý prvok, ktorý sa opäť s úspechom nacvičil, aby sa potom rýchlo zopakoval v „Novom svete“.
Tretím prvkom „svetového experimentu“ nacvičovaného v každej zemepisnej šírke bola likvidácia strednej triedy. Hlavne ona doplatila na lockdowny. Pretože práve stredná trieda doteraz vytvárala „pohodu“ vo svete: zamestnávala, platila dane, generovala reálny rast, nie nejaké virtuálne príjmy z „derivátov“. Okrem toho mala značný význam v spoločenskej, a teda aj v politickej oblasti.
Malí a strední podnikatelia „na svojom“ sú totiž hlavnou hrozbou globalizmu – majú svoju autonómiu, dokážu jasne definovať jej hranice a bojovať za ňu. Zamestnanci, ktorí dostávajú mzdu, takto zorientovaní – a relatívne slobodní – samozrejme, nie sú. Aj tieto trendy prirodzene ovplyvnili politiku, boli faktorom politických zmien. Stredná trieda bola vyhladovaná a jej sila poklesla. Lebo celé toto cvičenie de facto zaplatila stredná trieda.
Ako je vidieť, úspech opatrení bol značný a iba blázon by túto skúsenosť nevyužil.
Keď sa raz ukáže, že riskantne zavedené mechanizmy fungujú, je možné spustiť ich pri akomkoľvek ďalšom podnete. To hlavné poučenie znie: treba stavať na strachu. Výmenný obchod „bezpečie za slobodu“ sa vydaril na výbornú. Podarilo sa to tak ľahko predovšetkým preto, lebo dnešný človek nepoznal hodnotu svojej slobody. Vlastne ju stále viac nevyužíval, takže ani poriadne nevedel, čoho sa vzdáva a že vôbec platí nejakou cennou menou. Prevládla u neho krátkodobá túžba po domnelom bezpečí pri pokračovaní jeho materiálnej existencie. Poučenie? Stačí kedykoľvek znova spustiť tento mechanizmus a vrátiť sa k tejto „výmene“. Je na to potrebný len správny podnet.
Najjednoduchšie nápady prezentuje Bill Gates. Ten priamo hovorí, že čelíme pandémii nového odlišného patogénu. Čiže koronavírus jednoducho nahradíme iným vírusom. To je všetko. Kolotoč strachu sa roztočí do známych otáčok. Potom prídu vyskúšané sprísnené opatrenia a ďalej to už poznáme – nebude to pre nikoho šok. Potom vedci začnú bojovať s časom, aby vymysleli nejakú vakcínu. No a vyvinúť a predať miliardy nových testov – pretože predsa musíme vírus vypátrať a zistiť, kde a ako sa šíri. Nihil sub sole novum – nič nové pod slnkom. Máme za sebou začínajúce pokusy s „vírusovými“ pasmi – a tie môžu, samozrejme, fungovať na akejkoľvek vyššej úrovni.
WHO už hovorí o zavedení globálneho covidpasu. Pripomeňme, že vakcíny boli jednoznačne zdiskreditované svojou neúčinnosťou. V súčasnosti sa objavuje stále viac štúdií, podľa ktorých nielenže nefungujú, ale priamo škodia. Preto covidpas ako dokument, ktorý by mal čokoľvek dokazovať, nemá zmysel. A už vôbec nie, aby bol podmienkou prístupu k veciam, ktoré sa „za pandémie“ považovali za luxus vyhradený očkovaným – ako napríklad cestovanie, alebo vôbec možnosť pracovať. Nemá teda epidemiologický, ale iba kontrolný význam. Je dôkazom poslušnosti. Dokonalá drezúra. Vakcína síce nechráni, ale musíme ju mať, pretože tak znie príkaz.
Ilustruje to napríklad spoločnosť Air Canada a dve najväčšie letiská v tejto krajine. Všetky uzavreli partnerstvo s neslávne známym Svetovým ekonomickým fórom, ktoré sa už netají výzvami oslobodiť ľudí od vlastníctva a slobody – samozrejme, v mene bezpečnosti. V tomto prípade už nejde iba o projekt digitálnej identity, ale aj o prepojenie systému takzvaného sociálneho kreditu – napríklad s možnosťou cestovať.
Tento systém najprv aktívne zavádzali v Číne, čo budilo hrôzu civilizovaných spoločností. Dnes, po dvoch rokoch drezúry, sa jeho postuláty pokladajú za úplne racionálne, alebo aspoň prijateľné pre stratenú postkoronavírusovú spoločnosť. V súčasnosti už aj Európska únia zavádza ten istý systém kontroly a identifikácie. Jeden z najvyspelejších na svete. Možnože v tejto jedinej „položke“ predstihne aj Čínu.
Na 12. mája zvolali svetový koronavírusový samit, kde sa stretli zaujímavé krajiny: Belize, Indonézia, Nemecko, Senegal a USA. V oficiálnych dokumentoch sa uvádza, že by mali hodnotiť dva roky pandémie a poučenie z nej. Ide o imidžové alibi pre ďalšiu etapu globalizácie: máme spoločné skúsenosti, vírus je medzinárodný a treba sa spojiť, aby sme na globálnu pandémiu reagovali globálne. Myšlienku samitu najlepšie vystihol Joe Biden: ide o zaočkovanie celého sveta.
Ide však predovšetkým o to, aby každý obdržal (a akceptoval) globálny pas, platformu, kde sa prístup k základným tovarom a službám bude určovať podľa toho, ako toho-ktorého jednotlivca budú hodnotiť úrady. Inými slovami, pôjde o kreatívnu implementáciu vyššie popísaného úspešného kanadského experimentu.
Najďalej zašlo OSN a WHO. Táto dvojica iniciovala procedúru, ktorú podpísalo už 194 krajín. Jej cieľom je vytvoriť supervládu (zatiaľ v epidemiologických otázkach), ktorá bude „koordinovať“ opatrenia v celosvetovom meradle. Voľnému pohybu bude jednoducho koniec. Hoci väčšina krajín nasledovala čínsky model, existovalo niekoľko neslávnych výnimiek, ktoré umierali, ale neumreli. A Afrika, ktorá sa prakticky neočkovala a vedela o pandemických obmedzeniach toľko, že západných turistov s rúškami tam považovali za obete akejsi novej módy. Odteraz to bude inak: lockdowny, karantény, kto je a kto nie je očkovaný, kto môže v utorok vstúpiť do krčmy – o tom všetkom bude rozhodovať vzdialená WHO, takže vlády budú opäť z obliga.
Je to zjavný dôkaz pokroku globalizácie: rozhodnutie zveriť takú citlivú oblasť, akou je verejné zdravie v celosvetovom meradle, do rúk inštitúcie financovanej prevažne zo súkromných zdrojov a farmaceutických firiem, ktoré do tejto inštitúcie – nepochybne z dobroty srdca – vkladajú miliardy.
V prípade Covid-19 bola WHO jedným zo zdrojov problémov so svojimi nešťastnými odporúčaniami preloženými priamo z čínskych brožúr, so svojím hlásaním novej definície, že bežná sezónna chrípka je už pandémiou, a so svojou podporou zárodkov náboženstva „zero Covid-19“ a očkovacieho šialenstva. A taká inštitúcia má vládnuť svetu! Samozrejme, nezištne, pre verejné blaho v celosvetovom meradle.
A táto záležitosť je už vyriešená. Má svoju „cestovnú mapu“. Hlavným termínom je zasadnutie OSN 1. augusta 2022. V týchto prázdninových dňoch za úplne marginálneho záujmu verejnosti sa bude rozhodovať o budúcnosti sveta. Výsledkom totiž má byť globálna pandemická zmluva, ktorá odovzdá moc nad doteraz suverénnymi krajinami nevolenej inštitúcii, ktorá je z 80 % financovaná súkromným kapitálom. Program je to ambiciózny, pretože jeho cieľom je dosiahnuť nevratné výsledky už do konca roku 2023.
Zaujíma sa niekto, nejaké médium, o tento historický fenomén? Vôbec nie – všetci spia alebo sa tak tvária, prípadne sa už dopredu poslušne boja ďalších variantov vírusu.
Nemusíme dlho špekulovať o tom, čo pre nás pripravuje preskupujúci sa globalizmus. Stačí sa pozrieť na Šanghaj. Tam sa „testóza“ neuveriteľne rozmohla – a úmerne k rastúcemu počtu testov stúpol aj počet nakazených. Dodajme, že len asi 5 % je symptomatických (tí končia v nemocniciach), kým zvyšok – pozitívny bez príznakov nákazy – násilne umiestňujú v dočasných nemocniciach, kde – hoci zdraví – zažívajú peklo. Len nedávno sa upustilo od oddeľovania pozitívne testovaných detí od negatívne testovaných rodičov. Zvyšok dvadsaťpäťmiliónového mesta je zatvorený vo svojich domovoch s prídelom potravín, ku ktorým je stále ťažšie sa dostať. Nikomu nie je dovolené pohnúť sa z domu. Netreba pripomínať, že hovoríme o spoločnosti, ktorá je prakticky celá zaočkovaná.
Sú to apokalyptické scény – ľudia skáču z balkónov, páchajú samovraždy, prepukajú nepokoje, zrážky polície s hladnými. Ľudia kvília z balkónov jedného z najmodernejších miest na svete. Len drony lietajú medzi vežiakmi a z megafónov zúfalcov varujú, aby nevychádzali na balkóny a nekričali. Je to ako sprievodné video na obraz Hieronyma Boscha Inferno. Neuveriteľné. To predsa nemôže byť pravda. Nie? Asi ste už zabudli, že aj u nás jazdili policajné autá s megafónmi a vyzývali a varovali? Rozdiel je iba v stupni použitej technológie.
Deje sa to. Teraz, dnes. Ide snáď o ďalšiu ukážku čínskych spôsobov „boja proti koronavírusu“, ale už na vyššej úrovni? Náboženstvo „zero Covid-19“, ktoré samo speje k vlastnému popretiu? Ako už bolo povedané, zero Covid-19 znamená boj za každú cenu do posledného chorého (testovaného). Preto by nemalo byť prekvapením, že uvedené obrázky sa týkajú mesta, kde Covid-19 v tejto vlne spôsobil smrť troch osôb! Otázkou je, či Západ tiež nastúpi na túto cestu. Pripomeňme, že najprv sme si mysleli, že tieto represívne opatrenia sú zrkadlom nejakej zvláštnej ázijskej mentality – než sme väčšinu z nich do písmena prevzali.
Jedno je isté – ako sa globalizmu zachce, tak aj urobí. Vystrašení (a vycvičení) ľudia majú traumu z posttraumatického šoku a správajú sa iracionálne. A to až do takej miery, že si nevšímajú demonštratívne predvádzanie fasády demokracie, za ktorej dekoráciami sa prijímajú skutočné rozhodnutia o budúcnosti národov, štátov a planéty.
„Suverénny ľud“ nevidí, že mýtus o jeho moci sa mu zrútil pred očami. Alebo možno ju už dlho nepotreboval, takže strata bola zanedbateľná, a takmer ju ani nepostrehol. Verejnosť je už taká slepá, že ešte hlasuje za to, aby tí, ktorí sú za toto všetko vinní, zostali naďalej pri moci.
Ostatne – žiaden div. Nikdy sa ešte nestalo, aby si ovce vybrali za pastiera niekoho zo svojich radov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: COVID-19, czyli eksperyment na ludzkości, dorzeczy.pl
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.