Európske krajiny naďalej pomáhajú Ukrajine dodávkami zbraní. Slovensko oznámilo, že krajine dodá osem samohybných húfnic Zuzana 2. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo včerajšom videoprejave k účastníkom konferencie Globsec v Bratislave požiadal európske krajiny, aby v zbraňových dodávkach pokračovali.
Slovensko rokovalo s Kyjevom o dodávkach húfnic niekoľko týždňov, zástupcovia oboch strán doladili kontrakt počas utorkovej návštevy slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej na Ukrajine. Minister obrany Jaroslav Naď potom povedal, že Ukrajina dostane húfnice, ktoré si pôvodne objednala slovenská armáda. Už v máji poslali Ukrajine húfnice M777 s doletom 25 kilometrov USA.
Ďalšie zbrane pošle na Ukrajinu aj Švédsko. Oznámili to ministri financií a obrany Mikael Damberg a Peter Hultqvist. Na Ukrajinu zamieri dodávka s piatimi tisíckami protitankových striel, poloautomatickými puškami, muníciou a protilodnou zbraňou Robot 17. Švédsko navýši aj finančnú pomoc vláde v Kyjeve o 578 miliónov švédskych korún (cca 600 mil. eur). Ďalšie peniaze majú podľa Štokholmu v kritickej chvíli posilniť schopnosť Ukrajiny vzdorovať ruskej agresii, uviedla vláda vo vyhlásení.
Spojené kráľovstvo chce poslať na Ukrajinu samohybné salvové raketomety M270, oznámil britský minister obrany Ben Wallace bez upresnenia počtu. Londýn toto rozhodnutie koordinuje s Washingtonom. V stredu o dodávke raketometov telefonicky hovorili britský premiér Boris Johnson a americký prezident Joe Biden. USA Ukrajine tento týždeň prisľúbili podobný raketový systém HIMARS vybavený raketami s dostrelom do 80 kilometrov.
Včera o tom hovorili ministri zahraničia oboch krajín Liz Trussová a Antony Blinken. M270 sa vyrábajú v USA a Spojené štáty musia dodávku systému povoliť s ohľadom na exportné predpisy. Očakáva sa, že ju Bidenova administratíva schváli.
O dodávky ďalších zbraní a o schválenie nových sankcií proti Rusku kvôli jeho operácii na Ukrajine požiadal Európu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Európa by mala viac podporiť Ukrajinu. Ďakujeme vám za všetko, dodávky zbraní by sa však mali zintenzívniť. Na bojisku na Ukrajine sa rozhoduje, či sa sloboda zachová pre všetkých. Rozhodne sa, či sloboda pretrvá v ďalších desaťročiach,“ povedal.
Zelenskyj vyzval Európsku úniu na rýchlejšiemu rozhodovanie v súvislosti so sankciami. „Je dôležité konať okamžite a treba pristúpiť k siedmemu balíku sankcií. Je veľký rozdiel medzi krajinami, ktoré nás podporujú a ktoré robia niečo iné,“ dodal ukrajinský prezident. Proti prijatiu šiesteho balíka protiruských sankcií sa v stredu opäť postavilo Maďarsko, ktoré sankcie dlhodobo blokovalo kvôli nesúhlasu s podmienkami embarga na dovoz ruskej ropy.
Podľa Zelenského v dôsledku ruskej blokády ukrajinských prístavov zažíva svet bezpečnostnú a potravinovú krízu, pretože Ukrajina nemôže vyvážať svoje obilie. „Ak sa to nepodarí zvrátiť, povedie to k politickému chaosu v Afrike aj v Ázii, povedie to k vlnám migrácie,“ povedal.
Zuzana Čaputová vo svojom vystúpení na konferencii zdôraznila, že Ukrajina musí o svojej budúcnosti rozhodnúť sama, a vyjadrila nádej, že Kyjev získa postavenie kandidáta na členstvo v Európskej únii. Podľa Čaputovej Rusko nebojuje len proti Ukrajine, ale aj proti európskym demokratickým hodnotám a pravidlám, ktoré na kontinente zaistili mier.
Nepriamo sa postavila proti tomu, aby sa Ukrajina vzdala časti svojho územia výmenou za prísľub mieru. V tejto súvislosti Čaputová pripomenula mníchovskú dohodu z roku 1938, na základe ktorej muselo vtedajšie Československo podstúpiť nacistickému Nemecku svoje pohraničné oblasti.
„O menej ako rok neskôr mier skončil a nastala vojna. Neopakujme tú istú chybu. Na obnovu mieru v Európe musíme naďalej podporovať Ukrajinu. Ukrajina musí slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti,“ povedala Čaputová. Dodala, že sloboda a mier nie sú zadarmo a krajiny NATO by mali na svoju obranu vynakladať aspoň dve percentá výkonu svojich ekonomík.
S novým balíčkom sankcií proti Rusku vrátane zákazu dovozu väčšiny ruskej ropy nesúhlasí bratislavská rafinéria Slovnaft. Podľa podniku sankcie postupne ohrozia zásobovanie stredoeurópskeho trhu vrátane Česka a následne aj slovenského trhu jeho produktmi. Slovnaft to oznámil v reakcii na zverejnenie dohody o podrobnostiach šiesteho balíčka protiruských sankcií. Rafinéria na okraji hlavného mesta spracováva hlavne ruskú ropu a značnú časť svojej produkcie exportuje.
„Po ôsmich mesiacoch od platnosti sankcií nedokážeme zaručiť zásobovanie trhu v regióne strednej Európy. Súčasné znenie sankcií nám totiž neumožní vývoz kľúčových produktov na naše tradičné trhy, ako je Česko, Rakúsko a Poľsko,“ povedal hovorca rafinérie Anton Molnár.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.