Menový výbor americkej centrálnej banky FED na záver dvojdňového zasadnutia zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu do pásma 2,25 až 2,50 %. Zvyšovaním úrokov sa snaží spomaliť infláciu, ktorá je najvyššia za štyri desaťročia. Vo vyhlásení FED dodal, že napriek dôkazom o spomaľovaní americkej ekonomiky plánuje ďalšie zvyšovanie výpožičných nákladov.
Zvýšenie úrokov je v súlade s očakávaním analytikov. Rovnakým tempom rástli úroky aj predchádzajúci mesiac. Od začiatku tohto roka už FED zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu o 2,25 percentuálneho bodu.
Zvýšenie úrokovej sadzby zdražuje úvery a znižuje dopyt. To pomáha spomaľovať infláciu, ale zároveň oslabuje hospodársky rast. Preto sa centrálna banka musí snažiť zvýšiť úrokové sadzby natoľko, aby obmedzila infláciu, a zároveň neohrozila ekonomický rast a trh práce. V boji s infláciou zatiaľ nebol zaznamenaný veľký pokrok. Známky ekonomického napätia sa hromadia. Predstavitelia FED-u tak musia zvážiť, ako veľmi sprísniť menovú politiku, aby to nevyvolalo recesiu.
Šéf FED-u Jerome Powell sa nedomnieva, že by sa americká ekonomika v súčasnej dobe nachádzala v recesii. Povedal to na tlačovej konferencii. Jej výkon však spomaľuje a FED-u sa tak zužujú možnosti, aby svojimi krokmi nestiahol ekonomiku do recesie.
Základná úroková sadzba sa teraz nachádza na úrovni, ktorá má podľa väčšiny predstaviteľov FED-u neutrálny ekonomický dopad. To v podstate znamená, že FED ukončil svoje snahy z pandemickej éry, keď podporoval výdavky domácností a podnikov lacnými peniazmi.
Stredajšie vyhlásenie príliš nenaznačilo, aké kroky môže FED podniknúť na svojom ďalšom zasadnutí. Rozhodnutie bude do značnej miery zrejme závisieť od toho, či nadchádzajúce údaje ukážu, že inflácia začína spomaľovať. Analytici teraz predpokladajú, že FED na septembrovom zasadnutí zvýši základnú úrokovú sadzbu najmenej o pol percentuálneho bodu.
Posledné údaje ukázali, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v júni zrýchlilo na 9,1 % z májových 8,6 %. Inflácia tak bola najvyššia od novembra 1981. Podľa FED-om preferovaného meradla inflácia dosahuje viac ako trojnásobok dvojpercentného cieľa centrálnej banky.
Powell vyhlásil, že nie je dostatočne jasné, akým smerom sa bude ekonomika do budúcna vyvíjať. Vzhľadom na to FED nemôže poskytnúť spoľahlivé informácie o dlhodobejšom smerovaní svojej menovej politiky a úrokových sadzieb, ako robil v minulosti. Na budúcom zasadnutí v septembri by však mohlo byť potrebné nové neobvykle vysoké zvýšenie sadzieb. Septembrové rozhodnutie bude závisieť od ekonomických ukazovateľov, ktoré budú do tej doby zverejnené, dodal Powell.
Európska centrálna banka minulý týždeň zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 0,50 %, k zvýšeniu úrokov tak prikročila prvýkrát od roku 2011. Sprísňovaním menovej politiky reaguje na rastúcu infláciu v eurozóne, rozsah zvýšenia sadzieb je pritom výraznejší, než banka pôvodne avizovala.
Júnová inflácia predstavovala v eurozóne v medziročnom porovnaní rekordných 8,6 %. „Každé zvýšenie sadzieb bude ťažké pre juh Európy, najmä pre Taliansko a Grécko,“ povedala ekonómka a bývalá zástupkyňa SR vo Svetovej banke Jana Matesová. Končí podľa nej politika rozhadzovania peňazí Európskou centrálnou bankou v štýle: peňazí je dosť, zoberte si. Myslí si, že euro bude ďalej voči doláru slabnúť, pretože americká centrálna banka zvyšuje sadzby výraznejšie.
Ekonómka pripomenula, že hospodárstvo EÚ nie je vôbec homogénne, krajiny majú odlišný výkon. A to sa prejavuje aj v rozhodovaní investorov. Talianska vláda si tak požičiava drahšie ako napríklad nemecká.
„Pre krajiny na juhu eurozóny nastávajú ťažké časy,“ povedala Matesová. Dodala, že eurozónu nečakajú ľahké časy. Domnieva sa, že situácia v rokoch 2010 alebo 2011 (doba finančnej krízy) bola menej hrozivá ako dnes, a napriek tomu potom došlo k silnej dlhovej kríze. Preto tá hrozí aj teraz.
Najvýraznejšie v Európe dvíha svoju úrokovú sadzbu maďarská centrálna banka. Tá ju v utorok zvýšila na 10,75 %. Júnová inflácia predstavovala v krajine 11,7 %.
Česká národná banka patrila k tým centrálnym bankám, ktoré začali úrokovú sadzbu zvyšovať najskôr a najrazantnejšie. Sadzba je v súčasnej dobe na 7 %. Júnová inflácia v Česku predstavovala v medziročnom porovnaní 17,2 %, čo ju radí na štvrté miesto v Európe za pobaltskými štátmi.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.