Občianske združenia zorganizovali zbierku s názvom „Munícia pre Ukrajinu – keď nie vláda, pošleme my“. Občiansku zbierku, z ktorej peniaze poputujú na účel zakúpenia munície, koordinuje MIER UKRAJINE spolu s organizáciou DÁREK PRO PUTINA a iniciatívou ALL4 UKRAINE. Darcovia zo Slovenska prispeli do zbierky sumou okolo 1,77 milióna eur. K podporovateľom iniciatívy patria: Martin M. Šimečka, Magda Vášáryová, Štefan Hríb, Ady Hajdu, Kristína Tormová, Grigorij Mesežnikov, Peter Sabaka, Andrea Cocherová, Richard Stanke, Kamila Magálová, Táňa Pauhofová, Dávid Púchovský, Pavel Čekan, Boris Klempa a ďalší.
Odutá vyšinutosť bratislavskej kaviarne sa posunula na nevídanú úroveň
Vybrané mimovládne organizácie spustili ZBIERKU NA NÁKUP MUNÍCIE PRE UKRAJINU. Toto akoby robili už naozaj naschvál s cieľom zničiť posledné zvyšky pozitíva v spojení „mimovládna iniciatíva“. A mimoriadne, ale mimoriadne tým naštvú zvyšok spoločnosti, napísal na sociálnej sieti Juraj Draxler.
„Pritom, samozrejme, nikto, doslova nikto, nie je schopný ani len sa postaviť pred základné fakty konfliktu. Vrátane toho úplne najzákladnejšieho: na jar 2022 celý konflikt takmer skončil po tom, ako Ukrajina súhlasila, že sa vzdá snáh dostať sa do NATO. A že obmedzí svoje budúce vojenské kapacity na rozumnú mieru (pričom aj podľa navrhovanej dohody by mali stále jednu z najväčších armád na svete). Výmenou za to sa Rusko zaviazalo stiahnuť zo zabratých území. O právach ľudí na Donbase (ktorí úplne dokumentovateľne nemali kyjevský režim radi, a ktorým ten úplne zjavne robil prieky) sa malo rokovať,“ konštatuje Draxler.
„Jednoducho, celý ten príbeh, ktorý šíri prezidentka, mimovládky, opozícia ale aj médiá ako údajne Rusko je prirodzene dobyvačné a potrebovalo dobyť nejaké územie (čo pritom mohlo urobiť oveľa efektívnejšie v roku 2014, ak by im išlo o to) je v priamom rozpore s faktami. Ale to celú tú bandu, čo sa inak rada hrá na „kritické myslenie“ jednoducho nijako netrápi. Nielen to, oni doslova v zárodku zakakajú akúkoľvek snahu o tých faktoch hovoriť. Diskusia? Ani náhodou, maximálne jačanie. A ak by už aj niekto mal ten pocit, že jednej strane konfliktu treba vojensky pomáhať, masové nákupy munície je naozaj niečo, čo treba nechať na vlády. Toto absolútne neprísluší nejakým „občianskym iniciatívam“, preboha, ani len vo forme zbierky,“ myslí si Draxler.
Bez diplomacie by nevznikla ani republika, ani by neskončila 1. svetová vojna
Je naozaj trápne, že naši „vlastenci“ na čele s Ivanom Korčokom sa pri organizovaní zbierky na delostreleckú muníciu pre Ukrajinu oháňajú výrokom Milana Rastislava Štefánika, že „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný“. Bolo by snáď vhodnejšie, keby sa oháňali autentickým výrokom, lebo v skutočnosti to bol Ján Kollár, ktorý povedal „Kto sám je slobody hoden, aj slobodu iných si váži“, ale to teraz nie je podstatné. Podstatné je, že oni sami robia to, za čo ich Štefánik karhá: huckajú Ukrajincov do boja, aby za nich vybojovali slobodu a sami majú plné gate, lebo front si predstavujú tak, že v zákopoch je wifina a podávajú tam lattečko, píše na Facebooku Eduard Chmelár.
„Štefánikov život je sám dôkazom, ako veľmi sa mýlia. Štefánik veril hodnotám mieru. 20. januára 1907 navštívil v Jasnej Poľane Leva Nikolajeviča Tolstého, ovplyvnený jeho pacifistickými myšlienkami, a veľký ruský spisovateľ ním bol nadšený, vyjadroval sa o ňom v superlatívoch. „Strašne dobromyseľný, roztomilý človek,“ poznamenal Tolstoj po partii šachu s mladým slovenským astronómom, s ktorým prebral aj príbuznosť koreňov slovanských slov. Na porovnanie: o Masarykovi nemal takú vysokú mienku, prekážalo mu jeho „plytké politikárčenie“. Štefánik neskôr povedal osobnému lekárovi geniálneho spisovateľa Dušanovi Makovickému, že rozhovory s Tolstým v ňom prebudili nielen lásku k jeho filozofii, ale aj hlboké sympatie k Rusku,“ konštatuje Chmelár.
„Štefánik bol predovšetkým diplomatom. Bez diplomatických rokovaní by nielenže nevznikla republika, ale by sa neskončila ani prvá svetová vojna, lebo málo ľudí si uvedomuje, že 11. novembra 1918 bolo podpísané iba prímerie, ktoré však potom trvalo ďalších dvadsať rokov… Je preto tragikomické, že význam diplomacie treba pripomínať práve diplomatovi Korčokovi, ktorý je inak precitlivenučký na označenie „kandidát vojny“. Problém našej vojnychtivej opozície nie je v tom, že pomáhajú Ukrajine brániť sa, ale v tom, že odmietajú alebo popierajú význam diplomatických rokovaní. Korčokova propagandistická mantra, že stačí, aby Rusi odišli z Ukrajiny a bude po vojne, je lož. Jednak Rusi to už boli ochotní urobiť na základe výsledkov istanbulských mierových rokovaní pred dvoma rokmi, ktoré torpédoval a odmietol Západ, lebo si myslel, že Rusko vojensky porazí. No čo je ešte dôležitejšie: po odhalení, že Spojené štáty postavili po Euromajdane na ukrajinsko-ruských hraniciach obrovské vojenské a spravodajské základne, už nie je možné len tak sa spakovať a odísť. Tieto otázky spolu so širšími otázkami európskej bezpečnostnej architektúry treba jednoducho vyriešiť za diplomatickým stolom. No Západ to odmieta a vnucuje svetu Zelenského ultimátum pod falošným názvom „mierový plán“ a ešte pri tom klame, že Rusko nechce rokovať, hoci to navrhovalo minimálne šesťkrát,“ pripomína Chmelár.
„Takže, milí herci, herečky, výtvarníci, spisovatelia, novinári, aktivisti a iní kaviarenskí povaľači. Robte to, čo je poslaním umenia od veky vekov: spájajte. Umenie nikdy nehuckalo do vojny, ale zobrazovalo jej hrôzy. Nikdy nevyzývalo k účasti na zabíjaní, to robila propaganda. Ak máte plné ústa vašich ukrajinských priateľov, tak ich najprv presvedčte, aby sa vrátili domov bojovať za svoju vlasť. A ak to robiť nechcete, tak neštvite do vojny iných. Je zvrátené, že namiesto toho, aby ste prispievali k mieru svojím umením, aby ste svoj hlas využili na podporu diplomatických rokovaní, zasa a znova kráčate so silami útlaku a sledujúc záujmy militantných kruhov skladáte sa na tank, na delostreleckú muníciu, na všetko možné, len nie na to, k čomu nás vyzýval pri svojej návšteve Bratislavy pápež František: aby sme sa stali poslom mieru v srdci Európy. Ak týmto posolstvom nechcete byť, aspoň sa zbabelo neschovávajte za odkaz Milana Rastislava Štefánika. Nemáte ani jeho charakter, ani vôľu, ani presvedčenie,“ odkázal Eduard Chmelár.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Juraj Draxler, Facebook, 17.4.2024
(2) Eduard Chmelár, Facebook, 18.4.2024
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.