Najväčšou pliagou slovenskej ekonomiky sú schodok štátneho rozpočtu ktorý je dôsledok vyšších vládnych výdavkov ako sú príjmy a deficit verejných financií a verejného dlhu, ktoré sa počítajú ako percento k HDP. Slovensko je sociálny štát, ktorého princípom je bojovať nielen proti biede a chudobe ale aj nečinnosti jednotlivca ktorý by princípy sociálneho štátu chcel zneužívať. Koaličné vlády majú v rámci fiškálnej politiky nastavovať príjmové položky v štátnom rozpočte čo sú predovšetkým dane a odvody tak, aby výdavky v sociálnej oblasti neboli vyššie ako príjmy, čo však nefunguje. Dôvody sú rôzne a tak spomenieme aspoň niektoré ako geopolitická neistota v obchodných vzťahoch, zlá demografia ako aj marketing politických strán pri oslovovaní konkrétnej voličskej základni.
Príjmovú konsolidáciu daňoví poplatníci nechcú
Štatistický úrad informuje medzimesačne, medzištvrťročne a medziročne o stave vývoja spomínaných ukazovateľov s konštatovaním ich zhoršovania a preto si aj kladieme oprávnenú, otázku do kedy? Miliardové objemy peňazí však väčšinou občanovi nič nehovorí, s nevôľou príjme rozhodnutie, že dostane menej alebo že bude platiť viac v rámci konsolidačných opatrení, ktoré obyčajne prinášajú také výsledky ako terajšie západne sankcie. Fyzické a právnické osoby nechcú platiť do štátneho rozpočtu viac, ktoré v prípade Slovenska sú jedny z najvyšších v EÚ a požadované štrukturálne zmeny na strane výdavkov sa uskutočňujú pomaly, čo je v posledných rokoch objektívna realita.
Výdavky sa zvyšujú rýchlejšie ako príjmy
Tohtoročné príjmy štátneho rozpočtu sa ku dňu 24. novembra 2025 už všetky minuli a tak od 25.11. bude koaličná vláda platiť všetky mandatórne, ale aj iné výdavky len a len z požičaných peňazí. V tomto roku by mali príjmy do štátneho rozpočtu dosiahnuť 60,5 miliardy eur, zatiaľ čo v roku 2018 boli 34,5 miliardy eur . Problémom je, že výdavky sa zvýšili z úrovne 37 na tohtoročných 48,5 %, čo na starom kontinente je jeden z najvyšších nárastov v EÚ. Ak teda chceme aby konsolidácia bola úspešná, „nešiahajme“ na percenta na strane príjmov ale len na strane výdavkov, ktorá pri zachovaní sociálneho štandardu si vyžaduje aj adresnosť v sociálnych transferov. Znižovať zadlženosť slovenskej ekonomiky si vyžaduje aby verejné výdavky dosahovali len 40 percent HDP.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.