AK CHCEME ZVÍŤAZIŤ, NEHRAJME ICH HRU

· Čas čítania: 4 min.
foto: archív

S každými voľbami sme viac a viac presvedčení, že zvrátený systém politických strán je len prízrakom. Kaukliari z ulice sa predháňajú v insitných divadlách lačnejúcich po našej pozornosti ako pokrikujúci predavači v kľukatých uličkách trhov v Marrákeši. Je to ako skúška orchestra, kde si každý hrá to svoje. Nič s ničím neladí. Každé štyri roky sa jedny obhajujú s tým, že chyby robia zásadne tí druhí. Programy nie sú. Je len infantilný, priehľadný a impotentný politický marketing pre luzu a jej pasákov, ktorí ju žmýkajú po celé dekády. Sú siláci so širokými plecami a sú pseudointelektuáli, ktorí by úrovňou svojich vedomostí v minulom režime nezvládli ani maturitu. Všetci sa chcú odlišovať neuvedomujúc si, že sú rovnakí. Dražba ideí, fragmenty dávnych slov, hlavy komoliace prapodivné vety na obrazovkách televízií.
Tie slová sú len pazvuky bez významu, tie hlavy sú len strašiaci v poliach odháňajúci hladné krky. A tie groteskné bilbordy, tie vyhodené peniaze za PR, logá, korporátny dizajn, bohapusté táraniny o životných „príbehoch a hodnotách“. Veď toto je bezočivé darebáctvo a trestný čin „debilizácie“ Slovenska, pričom je opodstatnená obava, že vďaka úrovni vzdelávacieho systému je toto len začiatok. V systéme, kde vyhráva väčší a ukričanejší blázon s väčším a veľkorysejším rozpočtom na túto debilizáciu, nám neostáva iné, ako vystúpiť z kolotoča tejto kolosálnej halucinácie a sebaklamu. Čo nám chýba? Čo skutočne potrebujeme? Po čom naozaj prahne naša duša? Táto doba si bytostne žiada nového ducha a nový zmysel: schopnosť nadchnúť masy, mladých aj starých, charizmou presvetliť každé jedno miesto, múdrosťou a s láskou obrátiť svojich najväčších neprajníkov na najhorlivejších stúpencov, sadiť nové stromy a rodiť potomkov. Zavrhnúť hry na zastupovanie vôle ľudu, hry na slušnosť či liberálnu demokraciu, ktoré sú len falošnými návnadami pasákov politických prostitútok. Cisár je nahý a demokracia je podvod. Ak existuje systém postavený na vydávaní peňazí, vždy víťazí ten, kto ich má najviac. O vláde ľudu a spoločných záujmoch nemôže byť ani reči. Preto ak chceme zvíťaziť, musíme ponúknuť vlastnú hru. Zúčastňovať sa tej ich je mechanizmus nekonečného recyklovania očakávaní a sklamaní, premárnených životov, vsádzania si na guľôčku, ktorá pod škrupinkou nikdy nie je. Oni si tú svoju guľôčku vždy držia pod malíčkom. Triky ochlokracie sú už tisícročia známe, moc peňazí už dávno diagnostikovaná, no najmasívnejšia pandémia Zeme znovu a znovu vstáva z mŕtvych. Čo tedam potrebujeme? Potrebujeme vidieť náš vlastný odraz v tom, kto nesľubuje, ale mlčky slúži. Sadí stromy. Kyprí pôdu. Seje a žne. Súdi a odpúšťa. Miluje a spravodlivo trestá. Nie je dokonalý. Je ako ty a ja, ale má schopnosť vysloviť to za nás. Má schopnosť nadchnúť a zblížiť, upokojiť a vyburcovať. Rozsvietiť i zhasnúť. Tie žalostné písmenká kŕčovito nastúpené do hesiel straníckych programov potom kapitulujú tak ako hlavy, z ktorých vychádzajú. Politika je emócia a silnejšia emócia ako strach a nenávisť je odpustenie a láska. Kto ju vo svojich skopírovaných programoch ponúka? A koho to v marazme zliav na
nové paušály a potraviny s obmedzenou zárukou zaujíma? Jedinou a skutočnou nádejou Slovenska je okrúhly stôl cnosti, pokory, múdrosti, dobrotivosti, porozumenia, pracovitosti a vznešenej prostoty. Plodnú úrodu neprinesú sľuby, ale um a pracovité ruky, zmier neprinesú rozhádané strany uniformných politikov, ale osobná obeta tých, za ktorými sa úplne prirodzene vydá národ. Tak ako v minulosti, a tak ako v blízkej budúcnosti, keď nás precitne čo najviac, a pochopí, že nás nabádajú na nenávisť proti sebe. Spoločnosť je rozdelená na dva brehy. Na týchto brehoch táboríme my a oni. Ak sa ale oni vydajú na cestu dostatočne ďaleko od ich brehu, skôr či neskôr prídu k tomu nášmu, a spoločne tak pochopíme, že hranice existujú len v našej mysli. Ak chceme zvíťaziť, nehrajme ich hru, tvorme našu vlastnú. Dnes to ešte pôsobí ako mýtus, no skôr či neskôr sa vydáme na cestu za vlastnou národnou menou, za vlastnou schopnosťou zabezpečovať si obživu a našu históriu, vlasť a rod si budeme schopní brániť vlastným umom a silami.

Tibor Eliot Rostas

https://www.zemavek-eshop.sk/produkt/rocne-predplatne-2020-januar-december/

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár