Najväčšie americké médiá sa postupne odvracajú od tradície podporiť v prezidentských voľbách niektorého z kandidátov. Jedným z dôvodov nového prístupu je snaha v politicky polarizovanej dobe neprehlbovať rozdelenie spoločnosti. Ako sa podľa televízie PBS ukázalo, nie všetkým sa zmena páči.
Denníky The Washington Post (WP) a Los Angeles Times kvôli tomu prišli o tisíce predplatiteľov, čo môže pre vydavateľské domy vyústiť do finančných problémov.
Podpora niektorého z kandidátov na prezidenta Spojených štátov má v americkej tlači dlhú tradíciu. V 19. storočí boli denníky vo svojom spravodajstve aj v úvodníkoch ostro politicky vyhranené, ako pripomína PBS. Stanica poznamenala, že v 19. storočí médiá prešli k politicky nezaujatým správam, v komentároch si ale vyhranenosť ponechala.
Vo voľbách v roku 2008, v ktorých demokrat Barack Obama porazil republikána Johna McCaina, sa k niektorému z kandidátov priklonilo 92 zo stovky najväčších amerických novín. V roku 2020, keď demokrat Joe Biden zvíťazil nad republikánom Donaldom Trumpom, svoj postoj vyjadrilo už iba 54 listov. Tento rok bude podľa Johna Woolleyho z vedenia dokumentačného Amerického prezidentského projektu na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare číslo ešte nižšie, stredisko to však ani neplánuje spočítať.
Pred niekoľkými dňami vyvolala rozruch správa rozhlasovej spoločnosti NPR, že The Washington Post prišiel o viac ako 200.000 predplatiteľov kvôli tomu, že pred nadchádzajúcimi voľbami nevyjadril podporu demokratke Kamale Harrisovej. Bolo to prvýkrát za 36 rokov, čo sa denník za žiadneho kandidáta nepostavil. Miliardár a majiteľ denníka Jeff Bezos tento týždeň urobil podľa PBS nezvyčajný krok, keď v stĺpčeku vo WP rozhodnutie hájil.
O predplatiteľov prišiel aj denník Los Angeles Times, ktorý uviedol, že predplatné zrušilo niekoľko tisíc ľudí.
K podpore niektorého z prezidentských kandidátov sa tento rok neprihlásila ani mediálna spoločnosť Gannett, ktorá je vydavateľom denníka USA Today a viac ako dvoch stoviek ďalších novín a ktorá je najväčším americkým novinovým reťazcom.
Stanica PBS uviedla, že podľa štúdií čitatelia podpore kandidátov od denníkov a magazínov príliš pozornosti nevenujú a navyše v digitálnom svete nechápu rozdiel medzi priamou správou a stĺpikmi, ktoré postoje kandidátov obhajujú. V ďalších prípadoch zase vydavateľské domy odobrali konkrétne rozhodnutie z rúk miestnych redakcií, pretože v čase problémov spravodajského odvetvia nechceli dávať čitateľom zámienku na odchod.
„Naozaj nechceli deptať a štvať ľudí, ktorým by sa podpora nepáčila,“ povedal o vlastníkoch médií analytik Rick Edmonds z neziskového žurnalistického centra Poynter Institute. „Riešením tak je ju (podporu) nerobiť,“ dodal.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
1./ Newspaper non-endorsements at Washington Post, LA Times fit a trend, but their readers aren’t happy, AP News, 29.10.2024
2./ Americká média opouštějí tradici podpory prezidentských kandidátů, ceskenoviny.cz, 1.11.2024
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.