Americké vojny a dlhová kríza USA

Foto: George Linzer/ theamericanleader.org

Na prekonanie dlhovej krízy musí Amerika prestať živiť vojensko-priemyselný komplex, najmocnejšiu lobby vo Washingtone.

V roku 2000 bol štátny dlh USA 3,5 bilióna dolárov, čo sa rovná 35 % hrubého domáceho produktu (HDP). Do roku 2022 bol dlh 24 biliónov dolárov, čo sa rovná 95 % HDP. Dlh USA prudko stúpa, a preto je tu súčasná dlhová kríza Ameriky. Republikánom aj demokratom však chýba riešenie, ako napríklad zastavenie amerických vojen a zníženie vojenských výdavkov.

Predpokladajme, že vládny dlh zostal na skromných 35 % HDP ako v roku 2000. Dnešný dlh by bol 9 miliárd USD, v porovnaní s 24 biliónmi USD. Prečo vláda USA vytvorila dlh vo výške 15 biliónov dolárov?

Jedinou odpoveďou je závislosť americkej vlády na vojne a vojenských výdavkoch. Podľa Watsonovho inštitútu na Brown University náklady na americké vojny od fiškálneho roku 2001 do fiškálneho roku 2022 dosiahli neuveriteľných 8 biliónov dolárov, čo je viac ako polovica z dodatočných 15 biliónov dolárov dlhu. Ďalších 7 biliónov dolárov vzniklo zhruba rovnakou mierou z rozpočtových deficitov spôsobených finančnou krízou v roku 2008 a pandémiou Covid-19.

Postaviť sa tvárou v tvár vojensko-priemyselnej lobby je životne dôležitý prvý krok k uvedeniu amerického fiškálneho domu do poriadku.

Na prekonanie dlhovej krízy musí Amerika prestať živiť vojensko-priemyselný komplex (MIC), najmocnejšiu lobby vo Washingtone. Ako slávne varoval prezident Dwight D. Eisenhower 17. januára 1961: „Vo vládnych radách sa musíme chrániť pred získaním neoprávneného vplyvu, či už vyhľadávaného alebo nehľadaného, ​​zo strany vojensko-priemyselného komplexu. Potenciál pre katastrofálny nárast zlej moci existuje a bude pretrvávať.” Od roku 2000 viedlo MIC USA do katastrofálnych vojen v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi a teraz aj na Ukrajine.

Vojensko-priemyselný komplex už dávno prijal víťaznú politickú stratégiu tým, že zabezpečil, aby sa vojenský rozpočet dostal do každého obvodu Kongresu. Kongresová výskumná služba nedávno pripomenula Kongresu, že „výdavky na obranu sa okrem iných činností dotýkajú každého člena Kongresu prostredníctvom platov a výhod pre členov vojenských služieb a dôchodcov, ekonomický a environmentálny dopad inštalácií a obstarávanie zbraňových systémov a dielov z miestneho priemyslu.“  Len statočný člen Kongresu by hlasoval proti vojensko-priemyselnej lobby, no statočnosť rozhodne nie je charakteristickým znakom Kongresu.

Ročné vojenské výdavky Ameriky sú teraz okolo 900 miliárd dolárov, čo je zhruba 40 % celkových svetových výdavkov a sú vyššie ako v nasledujúcich 10 krajinách dohromady. Vojenské výdavky USA boli v roku 2022 trojnásobné v porovnaní s Čínou. Podľa Rozpočtového úradu Kongresu budú vojenské výdavky na roky 2024-2033 predstavovať ohromujúcich 10,3 bilióna dolárov oproti súčasnej základnej hodnote. Štvrtine alebo aj viac z tejto sumy by sa dalo predísť ukončením amerických vojen, zatvorením mnohých z približne 800 amerických vojenských základní po celom svete a vyjednaním nových dohôd o kontrole zbrojenia s Čínou a Ruskom.

Namiesto mieru prostredníctvom diplomacie a fiškálnej zodpovednosti však MIC pravidelne straší Američanov komiksovými zobrazeniami darebákov, ktorých musia USA za každú cenu zastaviť. Zoznam po roku 2000 zahŕňal afganský Taliban, irackého Saddáma Husajna, sýrskeho Bašára Asada, líbyjského Muammara Kaddáfího, ruského Vladimíra Putina a nedávno aj čínskeho Si Ťin-pchinga. Vojna, ako sa nám opakovane hovorí, je nevyhnutná pre prežitie Ameriky.

Mierovo orientovanej zahraničnej politike by tvrdo odporovala vojensko-priemyselná lobby, ale nie verejnosť. Významná verejná pluralita už chce menej, nie viac, angažovanosti USA v záležitostiach iných krajín a menej, nie viac rozmiestňovania amerických jednotiek v zámorí. Pokiaľ ide o Ukrajinu, Američania chcú v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou skôr „menšiu úlohu“ (52 %) ako „hlavnú rolu“ (26 %) To je dôvod, prečo sa ani Biden, ani žiadny nedávny prezident neodvážil požiadať Kongres o zvýšenie daní na zaplatenie amerických vojen. Odpoveď verejnosti by bola rázne “Nie!”

Zatiaľ čo americké vojny boli pre Ameriku hrozné, boli oveľa väčšími katastrofami pre krajiny, ktoré Amerika údajne zachraňuje. Ako zavtipkoval Henry Kissinger: „Byť nepriateľom Spojených štátov môže byť nebezpečné, ale byť ich priateľom je smrteľné.” Afganistan bol v rokoch 2001 až 2021 americkou záležitosťou, kým ho Spojené štáty nenechali rozbitý, skrachovaný a hladný. Ukrajina je teraz v americkom objatí, s rovnakým pravdepodobným výsledkom: pokračujúcou vojnou, smrťou a ničením.

Vojenský rozpočet by sa dal rozvážne a hlboko znížiť, ak by USA nahradili svoje vojny a preteky v zbrojení skutočnou diplomaciou a dohodami o zbrojení. Ak by prezidenti a členovia kongresu dbali na varovania popredných amerických diplomatov, akým bol William Burns, veľvyslanec USA v Rusku v roku 2008 a teraz riaditeľ CIA, USA by chránili bezpečnosť Ukrajiny prostredníctvom diplomacie a súhlasili by s Ruskom, nerozširovať NATO na Ukrajinu, ak by aj Rusko udržalo svoju armádu mimo Ukrajiny. Napriek tomu je neúnavné rozširovanie NATO obľúbenou príčinou MIC; noví členovia NATO sú totiž hlavnými zákazníkmi americkej výzbroje.

USA tiež jednostranne opustili kľúčové dohody o kontrole zbraní. V roku 2002 USA jednostranne odstúpili od Zmluvy o boji proti balistickým strelám. A namiesto toho, aby podporovali jadrové odzbrojenie – ako sa to od USA a iných jadrových mocností vyžaduje podľa článku VI. Zmluvy o nešírení jadrových zbraní – Vojensko-priemyselný komplex predal Kongresu plány minúť viac ako 600 miliárd dolárov do roku 2030 na „modernizáciu“ amerického jadrového arzenálu.

Teraz MIC hovorí o perspektíve vojny s Čínou o Taiwan. Bubnovanie na bubon vojny s Čínou zaťažuje vojenský rozpočet, no vojne s Čínou sa dá ľahko vyhnúť, ak sa USA budú držať politiky jednej Číny, ktorá riadne podporuje vzťahy medzi USA a Čínou. Takáto vojna by mala byť nemysliteľná. Mohla by spôsobiť nielen bankrot USA, ale aj koniec sveta.

Vojenské výdavky ale nie sú jediným rozpočtovým problémom. Starnutie obyvateľstva a rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť prispievajú k fiškálnym problémom. Podľa Rozpočtového úradu Kongresu dosiahne dlh v roku 2052 až 185 % HDP, pokiaľ sa súčasná politika nezmení. Náklady na zdravotnú starostlivosť by mali byť obmedzené, zatiaľ čo dane pre bohatých by sa mali zvýšiť. Postaviť sa vojensko-priemyselnej lobby je však nevyhnutným prvým krokom k tomu, aby sa v Amerike urobil poriadok vo fiškálnej oblasti, čo je potrebné na záchranu USA a možno aj celého sveta pred zvrátenou americkou politikou riadenou lobby.

Autor: Jeffrey D. Sachs

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: 
(1) Jeffrey D. Sachs: America’s Wars and the US Debt Crisis, informationclearinghouse.info

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply