Anatómia duše nášho veku

Tagged With: , , , Add Comment

V súmraku bytia sa zdá jediným východiskom odísť ďaleko za oponu, ďaleko za oponu slnkom rozžiarených dní, z ktorých žiaden nie je stvorený pre nás. Nič z tohto sveta už nie je pre nás. Vlastne ani nie sme zatlačení k zemi, sme v chladnom hrobe Ničoty, odkiaľ vedie cesta len jedným smerom – nikam. Len spánok, hlboký spánok je mihnutím pokoja večnosti. Nič viac, iba nevedomie a vyprahnuté túžby rozviate do púštnych dún. Toto sú vlečúce sa minúty a hodiny, noci a dni pribité na kríž utrpenia duší.

Nič na svete už nedáva zmysel čoraz väčšej mase, pričom väčšina z týchto ľudí pochádza z krajín, ktoré si vravia vyspelé. Máme pomyselné všetko, no utápame sa v ničote. Bez dôvodu existovať. Je nás čoraz viac, žijeme dlhšie a v relatívnom blahobyte, ale dni v tlamách čiernych psov povážlivo pribúdajú. Len za poslednú dekádu sa počet ľudí trpiacich depresiou zvýšil o jednu pätinu. Polovica ľudí žijúcich s depresiami žije v malom „vyspelom“ svete, kde tvorí počet obyvateľov Európskej únie len 8 % svetovej populácie.

Prečo duša tak trpí? Prečo je sužovaný kontinent, ktorý s výnimkou agresie v bývalej Juhoslávii a na Ukrajine už sedem dekád nepozná hrôzy vojen? Jednou z odpovedí je permanentný život bez ideálov. V zápase o dušu človeka nevíťazia žiadne pozitívne sily. V rozmedzí konceptu, kde je všetko dovolené, a bez hraníc hrdinských cností podlieha hnilobným procesom celý organizmus spoločnosti. Velebíme humanitu a toleranciu tými najneprirodzenejšími spôsobmi. Vysmiali sme sa Bohu a vyššej moci a prázdno zaplátali falošným súcitom, ktorý nikto necíti. Pozeráme na ohavné príšery s dlhou bradou a srsťou pod svadobnými šatami, ktoré oddávajú pokrokoví kňazi. Biskupi – ako ten trnavský, nabádajú na uctievanie podlých farizejov a politických kandidátov hlásajúcich slobodne utratiť nenarodené plody ľudí. Prostoduchí, ale sebavedomí zloduchovia z parlamentov Únie presviedčajú ľudí, že tí sýti a dobre vybavení utekajú pred hrôzami biedy a vojny. Majú vraj morálne právo zaberať naše domovy a časom aj vlastniť našu zem a dcéry. Amorálne príšery bez empatie a inteligencie, daňových podvodníkov a odporných úžerníkov médiá v rukách vyvolených uctievajú ako úctyhodné autority. Ako možno vo zvrátenom svete, kde panujú kniežatá zla a úchylností, očakávať, že duše ľudstva ostanú bez poškvrny?

Autor: Tibor Eliot Rostas

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis