Vláda však ostane pod kontrolou Bruselu
Piatkový bratislavský tzv. Neformálny summit 27 hláv štátov a predsedov vlád Európskej únie, ako ho nazval Brusel i tlačová agentúra TASR, odhalil názorové štiepenie členských krajín v otázke nelegálneho a masového prisťahovalectva. Hrubý buldozérový nátlak eurokratov na strednú Európu, aby prijala prerozdeľovacie kvóty, síce mierne poľavil, no pretrváva, a i napriek úsiliu skupiny Vyšehradskej štvorky vykľučkovať nejako spod dlhodobej migračnej stratégie neľútostnej eurocentrály. Maďarský premiér Viktor Orbán trefne označil bratislavské rozhovory za neúspešné, „pretože sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu„. Zlet najvyšších predstaviteľov EÚ (ale po prvýkrát už bez Veľkej Británie) do Bratislavy prevrátil metropolu Slovenska podľa probruselských Hospodárskych novín na mesto duchov. Aj mienkotvorný denník Sme konštatoval, že „v deň summitu v ňom jazdili len električky a obrnené transportéry“.
Nedovoliť skutočnú výmenu garnitúr
Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie v júli 2013 a nedá sa povedať, že má po troch rokoch s členstvom vyslovene priaznivé skúsenosti. Masové nájazdy votrelcov z mimoeurópskych krajín cez Balkán na západ a sever Európy vydesili radových Chorvátov. Mnohí členstvo v EÚ ľutujú pri pohľade na stratu kontroly nad vlastnými hranicami, resp. na jej prenášanie do Bruselu pod zámienkou tzv. spoločnej ochrany hraníc Schengenského priestoru.
Ozrutná mašinéria európskeho superštátu vie, že si demonštráciami sily a mohutnosti popudzuje proti sebe európsku verejnosť. O to dôslednejšie si dáva pozor, aby neposkytovala rozčarovaným občanom tzv. nových členských štátov príležitosť vymaniť sa z poroby prostými legálnymi prostriedkami. Napríklad skutočnou výmenou vládnucich garnitúr v parlamentných voľbách.
Andrej Plenković, foto euranet_plus / Wikipédia
Príklad: Chorvátsko
11. septembra tam prebehli predčasné parlamentné voľby, ktoré „vyhráli konzervatívci“, ako uvádza v spravodajskom titulku server Českého rozhlasu. „Bejvávalo“, dodajme v hovorovej češtine, pretože vedenie niekdajšej konzervatívnej stredopravej a národoveckej chorvátskej strany prebrala bruselská bábka v osobe nového predsedu Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) Andreja Plenkovića. Z politického subjektu, ktorý sa pred štvrťstoročím zaslúžil levím podielom o vznik nezávislého Chorvátska, sa nevytratilo na rovine členskej základne a elektorátu národovecké cítenie. Voličov zrádza jej vedenie, keď sa bez odporu podvoľuje diktátu Bruselu. Nový stranícky boss Plenković sa ujal funkcie pred dvoma mesiacmi, keď vymenil na čele HDZ Tomislava Karamarka, namočeného do korupčných škandálov. Patrí do novej, postkomunistickej generácie politikov odchovanej duchom európskej integrácie a hospodárskeho neoliberalizmu. Budovaním európskeho superštátu sa zaoberal už počas štúdií na právnickej fakulte a venoval mu celú svoju profesionálnu kariéru v službách ministerstva zahraničných vecí, v ostatných troch rokoch v Bruseli a Štrasburgu ako poslanec Európskeho parlamentu.
Ak sa mu podarí zostaviť koaličnú vládu, Chorváti v ňom dostávajú na čelo krajiny horlivého a presvedčeného eurocentristu. Paradoxne presne to, čo v zásade nechceli, keď odovzdali HDZ viac hlasov ako vlani na základe dlhoročnej povesti strany ako ochrankyne národných záujmov v zlovestných časoch, keď Európu zaplavujú milióny nezvaných migrantov a Ázie a Afriky. Nástup Plenkovića na čelo HDZ definitívne pochoval toto renomé, no len zlomok voličov si to stihol od júla uvedomiť.
Ako sa krotí vzdor
Skutočnosť, že Chorváti odmietajú tancovať, ako im komisári z Bruselu pískajú, ilustruje aj strata volebných hlasov sociálnych demokratov a neoliberálneho probruselského Mostu. A predovšetkým nižšia účasť na voľbách: necelých 53 % namiesto necelých vlaňajších necelých 61 %. Občanom jednoznačne chýba strana s masovým voličským potenciálom, ktorá by napriek všemožným vlastným chybám a nedostatkom nebojácne a nahlas vzdorovala Bruselu aspoň v niektorých otázkach národnoštátneho záujmu na spôsob maďarského Fideszu.
Nadpolovičnú väčšinu v 151-člennom parlamente v Záhrebe a možnosť zostaviť väčšinovú vládu získa koalícia s minimálne 76 poslancami. Tých nemá žiadna strana, čo Brusel využíva k tlaku na HDZ (61 kresiel), sociálnych demokratov (54 kresiel) a Most (13 kresiel), aby sa nejako dohodli. Chorváti sa napokon zrejme ocitnú v dystopickej skutočnosti, keď im bude vládnuť eurozväzácka garnitúra, ktorú v podstate nechcú, no sami si ju zvolili.