Z 27 členských štátov EÚ mali tri štáty a síce Belgicko, Francúzsko a Poľsko vlani vyšší deficit verejných financií k HDP ako sme mali my a desať z nich vykázalo rozpočtový prebytok, z ktorých najvyšší mali Cyprus, Portugalsko a Chorvátsko … Čítať ďalej
Slovenskí penzisti si určite nesťažujú na rok 2023, keďže od januára sa dôchodky zvýšili až o 11,8 a od júla o 10,6 percenta, zároveň sa od tohto mesiace rozmrazili minimálne dôchodky v náväznosti na sumu životného minima a okrem 13 dôchodku vo výške od 50 … Čítať ďalej
Medzinárodné finančné inštitúcie prognózujú , že tohtoročný globálny rast bude závisieť od celého radu geopolitických udalosti akými sú pokračovanie Rusko- ukrajinského a Blízkovýchodného konfliktu, narastajúce napätie medzi Čínou a Taiwanom a samozrejme výsledky prezidentských volieb v Rusku , ako aj v USA. Prečo sa vyhli … Čítať ďalej
Bez vopred schválených 18 konsolidačných opatrení by koaličná vláda nebola schopná predložiť parlamentu na schválenie štátny rozpočet na rok 2024,ktorý poslanci vládnej koalície na decembrovej schôdzi schválili. Pozrime sa aspoň na niektoré z nich, ktoré sa netýkajú dôchodcov, ale skôr podnikateľov. … Čítať ďalej
Podľa publikovaných údajov bol náš vlaňajší deficit verejných financií najhorší na európskom kontinente a tak sme s obavou čakali ako dopadne záujem domácich a zahraničných investorov o prvú aukciu štátnych dlhopisov. Pred svojím rozhodnutím boli určite oboznámení s obsahom 18 … Čítať ďalej
V posledných dvoch rokoch výrazne zvýšili svoje zisky komerčné banky, tiež energetické podniky a potravinárske obchody. Dôvodom ale nie je vyšší objem predaných tovarov a vyššia kvalita ponúkaných služieb, ale dvojciferná inflácia na ktorú ECB reagovala výrazným zvýšením svojich úrokových … Čítať ďalej
O tom, že zníženie príspevkov zo Sociálnej poisťovne do 2. dôchodkového piliera nemusí mať vplyv na pokles dôchodkov ich sporiteľov menšina z nás vie a tak skúsme presvedčiť väčšinu, že to fakt nemusí byť pravda. Správcovské spoločnosti totiž zhodnocujú úspory … Čítať ďalej
Na inflačnú explóziu reagovali centrálne banky výrazným zvyšovaním svojich úrokových sadzieb s cieľom priškrtiť tok peňazí do ekonomiky, čo však nemalo takmer žiadny vplyv na ceny energií a potravín, ktoré sa aj tak naďalej zvyšovali. Či to bol dôvod prečo … Čítať ďalej