Babylon sa rúca, Rím horí alebo ako dekadentná kultúra ničí západnú civilizáciu

Tagged With: , , , , Add Comment

Západná dekadencia ničí európsku civilizáciu. V Nemecku zaniká veľká kultúra v bahne multikulturalizmu. Zachrániť nás môže len uvedomenie si našich hodnôt – a klasická hudba.

Mestá sa stávajú stále viac liahňami násilia, kriminality, obchodu s drogami, beznádeje a bezperspektívy. Vznikajú zóny bezprávia, v ktorých nie je a nemôže byť poskytovaná verejná bezpečnosť. Jedni sa utiekajú zo zúfalstva k sektám, iní opúšťajú krajinu, ohrozenú občianskou vojnou. Aj zo škôl prichádzajú alarmujúce správy: Rastie tam potenciál násilia, takže na regulárne vyučovanie niet ani pomyslenia. Polícia, štátni advokáti a súdy sú stále menej v stave sledovať všetky trestné činy. Tak vedie strata právnej istoty k zrúteniu právneho štátu.

V otriasajúcej správe vo svojej knihe Multikultopia opísal Martin Lange denné starosti a život v pomeroch, kde každý takýto sociálno-romantický snílek musí byť vytrhnutý zo „spolkovo-republikovej“ pohody. Autor opisuje až v hrôzostrašnej realite vytvorené šialenstvo multikultúrnej spoločnosti a ničenie rodín v putách frustrujúceho všedného dňa. V mnohých obrazoch sa opisuje celá hrôza potlačenia a zbedačenia dávneho kultúrneho národa, jeho smrť a miznutie v kultúrnom chaose.

Rozpad zvykov, stále pribúdanie pornografie a perverzie obyvateľstva pokračujú ďalej a vpaľujú sa hlboko do skazených duší. Už v základných školách sa pripravujú dievčatá na život hobby-prostitútok a chlapci sú pripravovaní na závislosť na drogách. Tak vyrastá generácia, ktorá pozná len zmysluprázdny kolobeh konzumu, vyžívania sa v perverzite a v mediálnom ohlupovaní, ktorá nepreberá nič vyššieho a zmysluplnejšieho, žiadnu skutočnú kultúru a spôsob života, je duchovne mŕtva, prázdna a vyhorená. Zhasína každá božská iskra v tejto spoločnosti odcudzovania.

Kolektívna degenerácia

Politický systém beží počas ujúkania neosvietených proti múru. V našej deštruktívnej vysoko materializovanej spoločnosti zaniká každý skutočný a pravdivý samostatný základ života, pretože sa píli aj konár, o ktorom si myslíme, že sa ho môžeme chytiť.Tak sa naša tisíc rokov stará kultúra obetuje na oltár moderného božstva sveta, čím sa rituálne zabíja. Obyvateľstvo, ignorujúc dejiny, zostáva bez poznania o sebe samom a nemôže tým pádom odporovať, pretože degenerujúci človek davu nie je schopný spoznať a riešiť nebezpečenstvo. A skazený establišment likviduje podľa plánu v historicky skoro jedinečnom amoku bez akéhokoľvek súcitu vlastný národ. Mnohé centrá miest sa podobajú na zmes „z východnej Anatólie, severnej Afriky, údolia Pandžábu alebo republiky Kongo,“ píše Lange. K tomu sa pridáva otrasná bezcitnosť, otváranie peňaženiek pre všetko cudzie, namiesto podania chleba a práce vlastným chudobným.

Ale časom sa zdvihne uši ohlušujúce bedákanie, náreky a vzlyky, keď aj tomu poslednému slniečkárovi bude stúpať voda až po krk.

Uprostred Európy hrozí babylonský chaos! Strašné, brutálne betónové džungle ohrozujú zdravie a život v zasnenom svete plného klamstiev, agresie a ilúzie. Multikulti znamená nie mnohorakosť a mierumilovnú koexistenciu, ale chápe sa ako nezamestnanosť, smútok a bieda, znamená – podľa Langa – „prechod do násilia, nesolidarity, ničenia, utláčania organicky vyrastajúcich kultúr, ich obyčajov, hodnôt a noriem.“ Lange ďalej uvádza:“ Multikulti znamená vojnu!“

Úpadok Západu sa ukazuje v hlavných mestách v špirále katastrof. Ako možno žiť dôstojne v betónových púštiach bez ducha? Tak sa stávajú bežné strata zvykov, zábran, sexuálne zločiny, ponižovanie a sexuálne vraždy. Denne bude víťaziť nízkosť a nečestnosť.

Zločinecké rozbíjanie rodiny ide takisto na konto politickej elity. Stimulovanie detskej sexuality, dokonca posadnutosť sexom a perverziou urobia z kultúrnych národov degenerovanú zhnitú zmes, ktorá sa prejaví nihilizmom. Kde sú vážení duchovia minulosti? Kam zmizli všetci umelci, myslitelia a filozofi? „Prečo neznie touto krajinou lyrika? Pretože sme skĺzli do čiernočiernej noci a rútime sa stále hlbšie?“ žaluje Lange.

Zánik Rímskej ríše

Politická kasta je zodpovedná za zaplavenie drogami, za zničenie pracovných miest a deindustrializáciu, je zodpovedná za výpredaj spoločného hospodárstva, za rozbitie stavu roľníkov a potravinovej sebestačnosti. Je zodpovedná za zničenie našej kultúry a dejín, zodpovedná za znásilnenia, potraty a vraždy, zodpovedná za koniec schopnosti brániť sa.

Závislosť, závisť a zmyselnosť sú hnacími motormi tejto kasty, ktorá sa posadila na miesto bývalej vzdelanej hornej vrstvy, ktorú označovala vo svojej revolučnej závislosti ako hrabivých masových vrahov – len aby sa stala ešte chamtivejšia. Európske národy majú zaniknúť v bezhraničnom ONE WORLD, aby tzv. elity a ich slúžiaci donášači mohli i naďalej robiť svoje obchody. Už neexistuje faustovská snaha ísť hore, výstup hore k božskému sa stratil. Dnešná politická trieda pôsobí ako negatívny výber ľudí, zatiaľ čo poddaní musia vo svojich betónových mestách živoriť.

Metropoly sa stávajú miestami nekonečných  hýrivých excesov ako dekadentný Rím. Cisár Elagabal sa nechal znásilňovať a zneužívať v sadomasochistických orgiách. Androgýnový (obojpohlavný) cisár (218-222) nazývaný aj ako Heliogabalus (zaviedol sýrsky kult slnka) sa preháňal v ženských šatách ako prostitútka, až kým ho nezavraždila skupina vzbúrených vojakov. Ale dekadencia sa zvyšovala, starí bohovia boli opľuvaní a pošliapaní do prachu. Lange píše: „Vládlo obrátenie všetkých hodnôt, pretože nová šľachta bojovala proti tradičnému poriadku, a preto mala úspech. Antická kultúra zanikla, až keď východorímsky cisár v roku 529 zatvoril poslednú baštu a miesto duchovnej slobody – aténsku univerzitu.“

Teror modernej hudby

Zániky sa dajú poznať na diaľku prejavmi rozpadu. Hudobný vedec Klaus Miehling predložil vo svojom 700-stranovom diele Násilná hudba – hudobné násilie. Populárna hudba a jej následky (Gewaltmusik – Musikgewalt. Populäre Musik und ihre Folgen) jedinečný dokument o dôsledkoch modernej hudby: „Už dávno zaplatilo akustické znečistenie životného prostredia právo na akustické sebaurčenie.“ Z hudby sa stáva násilie. Hudobný hluk je násilie. Zatiaľ čo sa kedysi ľudia snažili povzniesť nahor, k výškam, k božskému, ku vzdelaniu, kultúre a spoločenskému uznaniu, je teraz možné vidieť jednoznačný pohyb nadol, k výstrednostiam hluku, až satanistickému hluku.

K tomu sa pridalo heslo velikánov hip-hopu. „We donˇt need no education“ (Nepotrebujeme vzdelanie), spieval kedysi Pink Floyd. Hudba, ktorá znie v nákupných centrách a v televíznych programoch, v školách, ambulanciách, športových centrách, je založená na hedonizme (túžbe po rozkoši), rozširuje zvyk na lacnú kultúru a hlukové excesy a je vo svojej stálej prítomnosti totálna, dokonca často až totalitárna. Tak oslavuje spoločnosť voľného času ničnerobenie a neučenie sa. Dokonca aj pedagogika sa podkladá a robí zo škôl čiste úschovné zariadenie s techno hudbou namiesto vyučovania matematiky a nemčiny. Na koncertoch zažijete pohľad na zadné časti tela, roztiahnuté nohy a prsia, simulujúc pohybom pohlavný akt. Sexuálna revolúcia sa rozširuje filmami a násilnou hudbou so satanistickými a znevažujúcimi zvukmi. Rockový spevák David Bowie povedal: „Rockenrol bol vždy hudbou diabla.“

Pôsobenie populárneho teroru hluku je neslýchané. V posledných desaťročiach to malo za následok podľa Miehlinga 1 065 mŕtvych a 68 423 zranených vrátane škôd na veciach v mnohých miliónoch. V každom prípade vzrástla dramaticky po etablovaní rockenrolu a beatu v USA kriminalita od roku 1960 do roku 1970 o 176%.

Klasika a romantika ako záchrana

V klasických a romantických časoch by bolo skladateľom protivné komponovať hudbu, ktorá by poslucháčov podnecovala k nemorálnosti alebo kriminálnemu jednaniu. Aj v opere sú bojové scény, ale všetko muselo zostať v oblasti estetickej krásy. Wolfgang Amadeus Mozart raz povedal: „Vášne, mocné alebo nie, nikdy nesmú byť vyjadrené odporne, a hudba, aj v najhroznejšej situácii, nesmie urážať ucho, ale musí pritom zabávať, aby vždy zostala hudbou.“

Záleží na harmonickom vzdelaní všetkých intelektuálnych a etických vlastnostiach – len tie môžu vtlačiť človeku charakter ľudskosti. Preto musíme dať za pravdu lekárovi a hudobníkovi Antonovi Neumayrovi :“Pestuj hudbu – to je vzdelanie skutočnej humanity.“ Podľa Friedricha Nietzscheho bola hudba Apollóna „dórska architektúra“ v tónoch. Vedel, že vďaka hudbe si vášne sami užívajú, pretože pri hudbe si každý milujúci myslí: „Hovorí o mne, hovorí za mňa, vie všetko.“

Zdroj : Jochen Schaare, Compact 8/2018, skrátené (www.compact-online.de)

Preklad: Mária Hutirová

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis