Bezvízový styk s Ukrajinou zvýši ekonomické a bezpečnostné riziká

Add Comment

Podľa informácie Televízie TA3 predloží Európska komisia (EK) ešte tento mesiac dlho očakávaný návrh na bezvízový styk s Ukrajinou. Urobí tak bez ohľadu na výsledok referenda v Holandsku (6. 4.), v ktorom sa hlasujúci voliči vyslovili PROTI asociačnej dohode s touto viac než problematickou krajinou. Dôvod je prozaický: jej šéf Jean-Claude Juncker to v marci 2016 ukrajinskému vodcovi Petrovi Porošenkovi verejne sľúbil. Kto mu dal na takéto monokratické rozhodnutie poverenie, agentúrne zdroje nešpecifikujú. Veď ešte 4. 3. vyjadril v holandskom Haagu veľmi rezervovaný postoj voči ambíciám Ukrajiny o plné členstvo v EÚ a v NATO, ktoré v horizonte najbližších 20-25 rokov vôbec nepredpokladá.

Najdemokratickejší inštitút obeťou politických tlakov

Ako TA3 pripomína, návrh vstúpi do platnosti len vtedy, ak ho schváli kvalifikovaná väčšina všetkých členských štátov „dvadsaťosmičky“ a Európsky parlament. V časoch, keď súdny človek iba krúti hlavou nad počínaním bruselských eurofanatikov a poslušnosťou národných vlád, si len ťažko si možno predstaviť, že by sa tak nestalo. Zahrnutie klauzuly, ktorá umožní krajinám EÚ dočasné zavedenie víz v prípade, že migrácia z Ukrajiny prudko narastie, sa javí predbežne ako chabá poistka voči rôznorodým ekonomickým a bezpečnostným rizikám, ktoré môžu byť z Ukrajiny importované nekontrolovaným personálnym transferom. Dalo by sa dokonca vysloviť obavu, že v určitých aspektoch sa toto ohrozenie zo strany nemoslimskej Ukrajiny javí ešte vyššie ako v prípade moslimského Turecka.

Asociačnú dohodu Bruselu s Kyjevom ratifikovalo „jednomyseľne“ už 27 členských štátov EÚ i Ukrajina. Jedinou krajinou, ktorá sa v otázke pridruženia Ukrajiny zaujímala o názor svojich občanov, bolo Holandsko, kde sa pri 32,2-percentnej účasti vyslovilo proti 61,1 % a za 38,1 % voličov (pri neplatnosti ostatných hlasovacích lístkov). Nezáväzné referendum, ako sa tejto udalosti v tomto prípade hovorí, si však nezískalo väčšiu vážnosť ako štandardný prieskum verejnej mienky. Jeho odporcovia sa totiž poponáhľali s vyhlásením, že jeho výsledok sa pri konečnom rozhodnutí nemusí rešpektovať. Najdemokratickejší inštitút sa teda v posledných rokoch dostáva pod politické tlaky, ktorých strojcovia ho účelovo akceptujú alebo zavrhujú, a to podľa toho, ako sa im to v danom momente hodí.

Holandsko uznáva Maďarsku právo na referendum

Medzinárodní pozorovatelia usudzujú, že odmietnutím dohody o voľnom obchode medzi Bruselom a Kyjevom (čo je súčasť asociačnej dohody) Holanďania nahrali Rusku morálne víťazstvo. Hlava Ukrajiny Petro Porošenko považuje referendum len za „konzultatívne“, pričom skutočným cieľom jeho organizátorov mal byť „útok na jednotu Európy“. Ruský premiér Dmitrij Medvedev tento úsmevný argument nezdieľa a o plebiscite si myslí, že sa v ňom jednoznačne predviedol „postoj Európanov k Ukrajine“.

Nateraz stále nie je jasné, ako s rozhodnutím voličov naloží holandská vláda. V predvečer referenda predstavitelia 6 najväčších parlamentných strán zhodne zdôraznili, že pokiaľ bude prekročená 30-percentná účasť, jeho výsledky by mala zobrať vážne. Šéf holandskej Strany práce Diederik Samsom však uštipačne poznamenal, že prípadný negatívny výsledok povedie k „otváraniu šampanského“ v Moskve. „Rusko bude ťažiť z našej roztrieštenosti a povedie to k tomu, že Ukrajina sa bude musieť viac zamerať na Rusko,“ varoval v takom duchu, ako keby malo byť na spolupráci Ukrajiny s Ruskom niečo zlé.

„Každá krajina má právo organizovať referendá,“ povedal holandský minister pre migráciu Klaas Dijkhoff pred zasadnutím ministrov spravodlivosti a vnútra v Bruseli (25. 2. 2016) ohľadom rozhodnutia maďarskej vlády zorganizovať hlasovanie o povinných kvótach na prerozdeľovanie migrantov. Ako v tejto súvislosti podčiarkol, európska legislatíva nikde nezakazuje konanie národných plebiscitov o európskych záležitostiach. Holandský premiér Mark Rutte však najnovšie vyhlásil, že ho výsledky prejavu vôle holandského ľudu sklamali, a nevylúčil možnosť prešetrenia rozhodnutia o ratifikácii dohody.

Koho záujem stojí nad národným záujmom SR?

Motív celoeurópskeho rozruchu okolo Ukrajiny je jasný: ide o výsostne politický, protirusky a protieurópsky orientovaný akt, ktorého jediným účelom je pretrhnúť posledné zväzky, ktoré vo vzťahoch medzi Kyjevom a Moskvou ešte zostali, a pripútať ťaživé ukrajinské bremeno za každú cenu k európskemu remorkéru. Navzdory realite, navzdory zdravému rozumu a proti občanom Únie, ktorí budú za tento zradný čin hraničiaci (podobne ako v prípade otvorenia jej hraníc migrantom) s recidívou platiť. Nehľadiac na delikátnu skutočnosť, že Ukrajina je náš bezprostredný východný sused, by sa politické autority v Bratislave v konfrontácii so svojimi voličmi nemali vyhnúť odpovedi na základnú otázku, koho záujem sa rozhodli povýšiť nad ich záujmy, a ohroziť tak národnú bezpečnosť Slovenskej republiky.

Kontroverznej osobe paneurópskeho fundamentalistu Jeana-Claude Junckera sa venujeme aj v najnovšom vydaní mesačníka Zem&Vek 04/2016 v rubrike Bez masky. Snímka ho zachytáva na bruselskom samite EÚ (20. 3. 2014) v družnej debate s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom, ktorý sa dostal k moci po protiústavnom zvrhnutí legitímneho prezidenta Viktora Janukovyča. Ako na nej vidno, šéfovi Európskej komisie, ktorá formálne deklaruje rešpekt k demokratickým princípom a hodnotám, tento extrémne závažný fakt očividne neprekáža.

Zdroje: TA3, TASR, Reuters, Sputnik

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis