Body-art ako prostriedok sebavyjadrenia a spirituálneho postoja

· Čas čítania: 2 min.
foto: archív

Tak ako je telo domovom duše, stalo sa aj miestom posvätných znamení, rituálnych úprav, miestom zdobenia a vyjadrovania svojej osobnosti. Úpravy telesnej schránky pochádzajú z našej minulosti, sú prostriedkom, ako sa jednotlivec môže odlíšiť od ostatných alebo, naopak, vyjadriť svoju príslušnosť ku kmeňu, k duchovnej komunite.

Etiópsky kmeň Mursi si vkladá do úst hlinené alebo drevené kruhy, tzv. labrety. Keď má dievča 10 – 15 rokov, vyrazia jej predné zuby a do rozrezanej pery vložia drevený pírsing. Postupne si tam vkladá stále väčšiu a väčšiu labretu, pretože čím ju má väčšiu, tým je atraktívnejšia. Národ Kayanov v Mjanmarsku predlžuje ženám krk mosadznými špirálami, tzv. padaung, už od piatich rokov. Tento zvláštny zvyk sa vzťahuje k prastarej legende o Kayan, dcére morského draka. Staroveké predlžovanie lebiek v Egypte, Číne, na Malte a v Južnej Amerike je kapitola sama osebe. Tieto civilizácie už malým dojčatám zavinovali lebky, aby im ich takto predĺžili. Komu sa však takto chceli podobať a prečo ?

Nedávno na stránke archaeology-world.com uviedli, že v Číne našli takto umelo tvarované lebky staré 12000 rokov. Z histórie poznáme vyobrazenia faraóna Achnatona a Nefertiti s neprirodzene dlhými hlavami. Dr. Hans-Joachim Zillmer, autor podnetných kníh ako Darwinov omyl alebo Evolúcia: Podvod storočia, však tento názor neuznáva a tvrdí, že očné jamky, na ktoré zavinovanie nemá vplyv, sú na nájdených lebkách oveľa väčšie.
Zrejme nie všetky nájdené lebky tvarovali takto umelo.

Pírsing alebo prepichovanie kože sa vyskytovalo už v starom Egypte a dodnes ho vidíme na soškách mačiek alebo na známej zlatej Tutanchamónovej maske. Nágovia, lovci lebiek, si prepichujú uši, nos aj bradavky a vkladajú do nich krišťáľ či iné kamienky. Aj tetovanie zažíva obrovský návrat. Slovami Ravena Digitalisa, autora knihy o gotickej subkultúre Goth, tetovanie prenáša pradávne doby do moderného sveta a kriesi staré cesty, ktorým hrozí vyhynutie. Človeku dodáva pocit výnimočnosti, ale predovšetkým slobody a sebavyjadrenia. Je magické a vyprevádza človeka až na druhý svet. Mal ho aj Pytagoras, starí Rimania, Gréci, Egypťania, Vikingovia, Indiáni, Vargovia.

Autor: Vladimír Líška

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár