Prognóza hospodárskeho rastu ako aj ostatných makroekonomických údajov na rok 2026 bude podľa všetkého ovplyvnený aj balíkom konsolidačných opatrení,, ktoré okrem úspor vraj majú podporiť aj hospodársky rast. Tento sa má zvýšiť o 1,1 percento, čo je v porovnaní s Českom o takmer polovicu menej, inflácia by sa mala znížiť na 3,5 percenta, čo je stále viac ako v Česku, kde sa očakáva jej rast o 2,2 percenta, miera nezamestnanosti sa určite zvýši, nemala by prekročiť hranicu 6 percent, zatiaľ čo v Česku sa prognózuje nezamestnanosť na úrovni 4,5 percenta. Priemerná mzda v hospodárstve sa očakáva vo výške 1 603 eur, aká bude v Česku údaj nemáme, ale podľa doterajších skúsenosti býva o 20 % vyššia. Z dôvodu vyšších colných sadzieb treba počítať s poklesom bežného účtu platobnej bilancie ako aj s poklesom obchodnej bilancie o menej ako dve percentá. Splácanie dlhu emitovaním 10 ročných štátnych dlhopisov bude za výnos okolo 3,6 percenta, výnos českého 10 ročného štátneho dlhopisu bude o nejakú desatinu percenta drahší. V súvislosti s prognózovanými ukazovateľmi si teda kladieme oprávnenú otázku, či nám spoločná mena euro v ekonomike nejako pomáha, ak teda neberieme, že pri cestovaní na dovolenku sa nemusíme o výmenu peňazí starať.
Centrálne banky s chybovosťou prognózovania
Keďže sme súčasťou eurozóny, pozrime sa v akom stave sú prognózované aj jej makroekonomické ukazovatele, keďže doteraz boli okrem inflácie horšie, ako vykazovala ekonomika Slovenska. Priemerný hospodársky rast sa očakáva na približne rovnakej úrovni a teda 1,1 percenta, čo platí aj pre nezamestnanosť na úrovni okolo 6 percent. V tomto roku bola inflácia v eurozóne na úrovni dvoch percent, na rovnakej sa predpokladá aj v budúcom roku, s možnosťou desatiny nižšie. Pokiaľ ide o výnosy z emitovaných 10 ročných štátnych dlhopisov, tak v Nemecku sa očakáva že budú pod 3 percenta a v Talianska na úrovni len 3,5 percenta, čo výrazne vyššej zadlženosti ako vykazuje Slovensko sú prekvapujú nízko. Prečo, nebudeme špekulovať , ale dôvodom môže byť že talianska vláda nie je pod tlakom skoršieho schválenia jej štátneho rozpočtu a preto ešte nemá spracovaný konsolidačný plán zníženia deficitu verejných financií, takže nemajú sa o čo zahraniční investori o čo oprieť.. Na prognózovanie centrálnych bank sa však pozeráme s nedôverou, keďže vieme ako prognózovali vývoj ekonomiky aj v tomto roku a ako to napokon dopadlo.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.