Osemkrát po sebe znižovala ECB svoju základnú úrokovú sadzbu na terajších 2 percenta, čo zodpovedá priemernej miere inflácie ktorá je v eurozóne na úrovni okolo 2 percent. Tento krát vyčkáva, keďže na jednej strane „hrozí“ rast inflácie z dôvodu vyšších colných sadzieb, na druhej strane „hlási“čoraz väčší počet členských štátov v eurozóne s poklesom domácej ekonomiky. Z prvého dôvodu, by to chcelo úroky zvýšiť a z hrubého dôvodu úroky znížiť a tak sa rozhodla nereagovať. Predsedníčke ECB Ch.Lagardovej sa navyše „nepáči“ útok zo strany D. Trumpa odvolať s postu Predsedu federálneho rezervného systému J.Powella, čo by podľa jej názoru ohrozilo nezávislú menovú politiku centrálnej banky, ktorá by tak bola závislá na rozhodnutí len jedeného človeka, čo by narušilo doterajšiu rovnováhu v globálnej ekonomike. Ak by totiž bola americká menová politika podriadená fiškálnej tak by k tomu mohlo dôjsť aj na starom kontinente, čo však z pochopiteľných dôvodov nechce? Dôvodom prečo útočí na J.Powella je, že odmieta znížiť terajšiu úrokovú sadzbu v rozpätí 4,25-4,50 percenta, keďže aj inflácia sa pohybuje na úrovni 3 percent a HDP na 1,7 percenta.
Vkladové a hypotekárne úroky ovplyvňujú zadlženosť
Terajšie úrokové sadzby ECB nevyhovujú slovenskej ekonomiky, keď na infláciu cez 4 percenta, by sme „potrebovali „vyšší základnú úrok“ ako terajších 2 percenta. Čo nás však zaujíma je úročenie hypoték ako a vkladov, ktoré je v obidvoch prípadoch pre občanov neuspokojivé. Pokiaľ ide o vklady, tak objem úspor na termínovaných vkladoch je na úrovni takmer 13 miliárd eur, pri priemernej úrokovej sadzbe na 1 rok na úrovni 2 percentá, čo je o nejakú desatinu percenta viac ako je úrok v eurozóne. Pokiaľ ide o hypotekárne úroky. Tak tieto u nás pohybujú sa od 3,18 do 3,69 percenta, pri trojročnej fixácie, z čoho vidno, že už začali aj u nás klesať. V tejto súvislosti si povedzme, že keď niektorá z bank na Slovensku začne o nejakú desatinu percenta hypotekárny úrok znižovať, si treba všimnúť či súčasne nedochádza k znižovaniu úrokovej sadzby na vklady, keď percentuálny rozdiel medzi obidvoma úrokmi je marža z ktorej sa vypočíta aj bankový zisk. Na vkladové aj hypotekárne úrokové sadzby ma vplyv okrem menovej politiky ECB aj miera zadlžeností domácej ekonomiky.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.