Sme 35. rokov po tzv. nežnej revolúcii. Odbočme od novembrových sľubov politikov, od rôznych deklarácií a podobne, ako napríklad sľub jednej politickej strany, že za štyri roky jej vlády sa zvýšia platy o 100%. Takto nereálnymi sľubmi boli ľudia zavádzaní a klamaní. Ale pozrime sa na stav Slovenska ako takého ktorý bezprostredne sa dotýka života občanov. K tomuto článku ma bezprostredne vyprovokovalo zasadnutie zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja / TSK / zo dňa 27. januára 2025, ktoré v takmer deväť hodinovom rokovaní sa zaoberalo fungovaním nemocníc, ktorých zriaďovateľom je TSK. Na zasadnutí zaznelo, že nemocnica v Považskej Bystrici hospodári mesačne zo stratou 400 – 500 tisíc eur a nemocnica v Bojniciach so stratou 500 – 600 tisíc eur. Zaznelo i to, že štátne nemocnice v SR majú dlh cca 1.2 miliardy eur. To sú šialené čísla. Čiže, vnímam to tak, že keď štát nemá peniaze na oddlženie nemocníc, tak ich ponúka manažovať súkromným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ale títo súkromní poskytovatelia nahromadené dlhy musia niečim kompenzovať, a to sa dá zvyšovaním výkonov lekárov, obmedzovaním počtu jednotlivých oddelení v nemocniciach, rušením niektorých nemocníc a podobne. Tieto myšlienky zazneli i na uvádzanom zastupiteľstve. To ale následne spôsobí zhoršenú dostupnosť lekárskej starostlivosti, mnohí pacienti budeme nútení cestovať do vzdialenejších nemocníc a budeme musieť počítať i s dlhšími čakacími lehotami na vyšetrenie, / hoci už teraz sú niektoré dlhé /, ako i s dlhším posedením si pred ambulanciou. Keď sa vžijem do pozície riaditeľov štátnych nemocníc, dvakrát si rozmyslia prístup k lekárovi, vzhľadom na ich nedostatok. Na uvádzanom zastupiteľstve zaznelo i to, že TSK nedisponuje ľudmi, ako dobrými manažérmi, ktorí sú schopní úspešne riadiť tieto nemocnice. / No napriek tomu, že v nemocnici v Myjave boli pred rokmi nastavené jasné pravidlá i v tom nedobrom systéme, ktorý tu existuje, je posudzovaná ako tie, ktoré hospodária s vysokou stratou. / Preto je mi ľúto, že nemocnica v Myjave by nemala zostať v pôsobnosti zriaďovateľa TSK. Všetci vieme, že už viackrát nemocnice v minulosti od roku 1989 boli oddlžené. Ten, kto trochu rozmýšľa, musí pochopiť, že u dobrého hospodára takýto stav by nemal nastať. Ja ako radový občan sa nad tým zamýšľam a desí ma, to. Využívam však každý možný kontakt s múdrymi a rozumnými ľuďmi pôsobiacimi u nás, i tých ktorí pôsobili, alebo pôsobia v zahraničí a poznajú problematiku zdravotníctva v zahraničí, i u nás. Viem od nich, že vnímali a vnímajú, čo sa u nás deje 35 rokov v zdravotníctve a boli niekoľkokrát na ministerstve zdravotníctva u všetkých ponovembrových vlád. Prichádzali s dobrými podnetmi, ktorými chceli prispieť k dobrému fungovaniu zdravotníctva, ale ich návrhy neboli realizované. Prednosť mal záujem jednotlivcov a skupín obohatiť sa na úkor verejného zdravotníctva.
Spomínam si na vládu Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002- 2006, kde jeho minister zdravotníctva Rudolf Zajac zaviedol radikálnu zdravotnícku reformu. Poznižoval o. i. výrazne stavy zdravotných sestier a personálu v nemocniciach. Len tak útržkovite : Zhováral som sa v tom čase okrem iných, s jednou vrchnou sestrou z bratislavskej nemocnice, ktorá už pracovala v Rakúsku. Nebola nadšená z toho, že odišla od rodiny pracovať do zahraničia. Donútili ju však okolnosti v nemocnici, lebo ten nápor roboty na ňu bol tak silný, ako vravela, že keď prišla domov, nevedela, či má najskôr zahnať smäd, alebo sa najesť. Mohol by som uvádzať i ďalšie príhody. Nedávno som sa zhováral s lekárom špecialistom na starobnom dôchodku, ktorý pracuje na jednej súkromnej klinike v Bratislave. Vyjadroval nespokojnosť s tým, že zamestnávateľ mu určí počet pacientov, ktorých musí denne vyšetriť, čo je z lekárskeho hľadiska nereálne. Keď namietal, bolo mu povedané, že ak chce u nich pracovať, tak to musí rešpektovať.
Žiaľ ďalšie vlády túto Zajacovu reformu naďalej tolerovali a umožňovali tým tunelovať zdravotníctvo. Výsledok vidíme všetci – vysoko zadĺžené nemocnice, všeobecnú nespokojnosť zdravotníkov a pacientov, neporiadok v systéme zdravotných poisťovní, ale na strane druhej v tichosti sa usmievavých ľudí zbohatnutých na úkor verejného zdravotníctva. Z analogického pohľadu vyplýva, že pacient sa dostal až na posledné miesto reťazca nášho zdravotníctva. Keď sa obzrieme dozadu, od roku 1989 sa nepostavila žiadna nová nemocnica, iba niektoré sa zrekonštruovali, alebo sa rekonštruujú. Mementom hanby Slovenska je zakonzervovaná nemocnica v Bratislave na Rásochách.
Počuli ste niekedy o nemocnici v Hainburgu, neďaleko našich hraníc s Rakúskom, že by boli v nej riešili zadĺženosť? No nepočuli, tak ako o iných nemocniciach v Rakúsku, či v Nemecku. Prečo spomínam nemocnicu v Hainburgu? Nuž preto, že ju máme pod nosom a kedykoľvek riaditelia našich nemocníc, ministri zdravotníctva, lekári a nielen oni, mali a majú možnosť ísť sa tam poučiť, ako sa majú nemocnice viesť. Základnú príčinu stavu, v akom sa nachádza naše zdravotníctvo vidím v zlom systéme riadenia zdravotníctva na Slovensku. Všetky ponovembrové vlády nenastavili účinný systém jeho riadenia. Za socializmu sme mali systém riadenia zdravotníctva, ktorý nám v mnohom závidel celý svet. Doporučujem občanom prečítať si články na v súčasnosti zdevastovaný zdravotný systém a pomenovanie príčin jeho stavu v mesačníku Zem a Vek január 2025 a február 2025, od doc. MUDr. Michala Slováka, CSc. Tento lekár je univerzitný docent na lekárskej fakulte, operoval tisíce pacientov a viac ako stotisíc liečil a lieči ambulantne.
Odbočím niektorými myšlienkami od situácie v zdravotníctve. Mal som možnosť zhovárať sa s niektorými poprednými národohospodármi Československa, po roku 1989, ktorí so smútkom sledovali, čo sa s našou ekonomikou deje. Za posledných 35 rokov jednotlivé vlády nevenovali okrem iného potrebnú pozornosť stavu mostov, z ktorých viaceré sú v havarijnom stave a mnohé ďalšie potrebujú opravy. Mosty boli postupne viac a viac preťažované v dôsledku zvyšujúcej sa kamiónovej prepravy, voda prenikala do konštrukcie mostov, takže niet sa čo diviť, že pri ich nedostatočnej údržbe chátrali viac ako mali. Výsledkom sú vznikajúce zácpy a obchádzky. Tým nám vznikol jeden veľký problém v prevádzke cestnej siete, lebo sa nám nepodarí potrebné množstvo mostov opraviť a nových postaviť v termíne, ako by bolo treba. Proste štát nezabezpečoval dlhodobý plán potrieb národného hospodárstva. Opustili sme plánovitý systém riadenia národného hospodárstva a všetko sme nechali na trh. Hrozím sa toho, čo nás čaká vzhľadom na stav verejných financií a vyhrotenú domácu i vonkajšiu politickú situáciu. Stretávam sa s ľuďmi ktorí mi hovoria – za takýto stav na Slovensku sme neštrngali kľúčmi v roku 1989 v Prahe i Bratislave. Áno máme slobodu cestovania, nemáme vládu jednej strany, máme súkromné podnikanie. To, čo nás najviac trápi je životná neistota a obava o našu zdravotnú starostlivosť v budúcnosti.
Myslíte si, že tí najväčší politickí kritici súčasnej vlády, ak by sa dostali k moci, že sú tí správni?Natíska sa preto otázka ako to všetko zmeniť k lepšiemu, aby túto krajinu riadili už iba kompetentní ľudia, ochotní pracovať pre blaho Slovenska, ľudia ktorí majú pevnú chrbtovú kosť, ľudia, ktorí sa nedajú kupovať za ,, judášský groš.“ Stretávam sa s názormi, že takí ľudia už nie sú medzi nami, lebo to sa už nenosí. Neverte tomu! Sú medzi nami, len ich odhaľujme a presvedčujme, aby išli ,, s kožou na trh.“ Neposudzujme ľudí nadnesene povedané ,, podľa peria“ a podľa toho čo hovoria, ale podľa ich činov.
Jozef ĎURIŠ.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.