CIA financuje ďalšiu skupinu podvodníkov: venezuelskú „opozíciu“

Tagged With: , , , , Add Comment

Centrálna spravodajská agentúra (CIA) sa opäť podieľala na financovaní karieristov a podvodníkov na úkor amerických daňových poplatníkov. Posledný prípad v dlhej 72-ročnej histórii agentúry zahŕňa Trumpovou administratívou najatú radu korporácie CITGO, americkej dcérskej spoločnosti štátom vlastnenej venezuelskej ropnej spoločnosti PDVSA. Táto rada je obvinená z toho, že previedla milióny dolárov, ktoré boli vyčlenené na dlhopisy PDVSA pre fiškálny rok 2020, do vreciek predstaviteľov venezuelskej opozičnej strany Vôľa ľudu, ktorá je podporovaná zo strany CIA a na jej čele stojí tzv. dočasný prezident Juan Guaidó.

Okrem Guaidá, ktorý je obvinený legitímnou venezuelskou vládou z prania špinavých peňazí, zrady a korupcie, sú ďalší lídri tejto strany vyšetrovaní generálnym prokurátorom a americkým ministerstvom spravodlivosti, vrátane Guaidóvho vyslanca vo Washingtone Carlosa Vecchia; emisárov v kolumbijskej Cucute Rosany Barrera a Kevina Rojas; Sergia Vargaru, Barrerovej švagra a člena venezuelského Kongresu; Guaidóvho „ambasádora“ pre Kolumbiu Humberta Calderóna Bertiho; biznismana Miguela Sabalu a šéfa Guaidóvho štábu Roberta Marreru. Vyše dve desiatky ostatných tvárí sú vyšetrované kvôli podvodom s peniazmi, ktoré boli vyčlenené Trumpovou vládou a najmä Elliotom Abramsom, známym zo škandálu Iran-Contras, ktorý je v súčasnosti špeciálny americký vyslanec pre zmenu režimu vo Venezuele.

Barrera a Rojas sú obvinení z toho, že utratili peniaze, ktoré odovzdala Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) pre stranu Vôľa ľudu. USAID, dlhodobé finančné „prekladisko“ CIA, malo túto „humanitárnu pomoc“ venovať pre údajne masívny počet venezuelských utečencov v Kolumbii. Stranícki podvodníci mali peniaze na pomoc (vrátane financií, ktoré priniesol zakladateľ Virgin Group, miliardár a zjavne užitočný hlupák CIA Richard Branson) použiť na drahé hotely, luxusné reštaurácie, nočné kluby, prostitúciu a oblečenie.

Nejedná sa o veľké prekvapenie, že Abrams, ktorého minulosť „lepkavých prstov“ sa točí okolo peňazí USA a zahraničnej pomoci, zohral v podvodoch venezuelskej opozície svoju rolu. Počas Reagana ako asistent ministra zahraničných vecí pre medziamerické záležitosti sa podieľal na nelegálnom získavaní finančných prostriedkov pre extrémistickú skupinu Contras, ktorá bojovala proti socialistickej vláde Nikaraguy. V roku 1991 čelil obvineniu za krivú prísahu v Kongrese, keď sa nakoniec priznal k dvom priestupkom a zadržaniu informácií o financovaní aktivít Contras. V roku 1992 bolo Abramsovi a ďalším kriminálnym živlom zo škandálu Iran-Contras oficiálne odpustené prezidentom G. H. W. Bushom, ktorý bol zároveň spolusprisahancom v celej akcii. Abrams sa opäť zjavil v roku 2001 v administratíve G. W. Busha a zapojil sa do neúspešného štátneho prevratu CIA proti venezuelskému prezidentovi Chávezovi, ako aj do kampane pre ospravedlnenie a zdôvodnenie americkej invázie a okupácie Iraku.



Prítomnosť Abramsa pri akejkoľvek skrytej činnosti Spojených štátov je dôkazom masívneho klamstva. Abramsova podpora pre Guaidá a straníkov sa nijako nelíši od podpory notoricky známeho „neokona“ pre lídrov Contras ako Adolfo Calero (prezident tzv. Nikaragujských demokratických síl (FDN)), Alfonso Robelo, Edén Pastora a Enrique Bermúdez. Financie CIA pre Contras na nákup zbraní sa čoskoro dostali do rúk kolumbijských drogových pánov, vrátane Pabla Escobara a Carlosa Lehdera z medelínskeho kartelu. Vypracovaná schéma predpokladala nákup zbraní a kokaínu, pričom dotácie končili v rukách Medelínu a prepašovaný kokaín do USA mal mať slušnú finančnú návratnosť. Všetci pekne zarábali, vrátane vodcov Contras, ktorí trávili väčšinu času v Miami a peniaze sa do pokladne republikána dostávali napr. cez kanceláriu kubánsko-amerického imigranta a aktivistu Jorgeho Mas Canosu. Založením Kubánsko-americkej národnej nadácie (CANF) v roku 1981 na popud Reaganových funkcionárov ako Allen a Abrams, sa Mas Canosa čoskoro stal dôležitým aktívom CIA a Republikánskej strany. CANF slúžila ako vhodná „rafinéria“ pre pranie špinavých peňazí na pomoc pri financovaní teroristických skupín na Kube, v Nikarague, Salvádore, Hondurase, Kolumbii a ďalších latinskoamerických štátoch a naďalej zostáva politickou silou, z ktorej profitujú opozičníci, vrátane dvoch republikánskych senátorov Floridy ako Marco Rubio a Rick Scott, obaja fanatickí priaznivci Guaidá.

V roku 1992 CIA spustila ďalší podfuk, keď pomohla formovať Iracký národný kongres (INC), opozičnú skupinu pod vedením jedného z Abramsových priateľov, Ahmada Chalabiho. Viac doma v londýnskych kluboch ako kurdských oblastiach v Iraku, kde CIA plánovala zvrhnutie lídra Saddáma Husajna, sa Chalabi podieľal na podvádzaní jordánskej Petra Bank, ktorá roku 1989 skrachovala. Chalabi sa tiež postaral, aby Rafid Ahmed Alwan al-Janabi, zdiskreditovaný a nedôveryhodný zdroj západného spravodajstva, skončil v spoločnosti Abramsa v Bushovej pracovni a následne sa stal irackým ministrom pre ropu v bábkovej vláde Bagdadu po invázii USA. Chalabi bol takmer okamžite vyšetrovaný za falšovanie irackej meny, krádeže národného a súkromného majetku a špionáž.

Abrams a jeho neokonzervatívci boli podobne činní pri štartovaní kariéry ďalšieho človeka CIA, generála Khalifu Haftara, dezertéra z armády líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Haftara CIA bezpečne usadila v severnej Virgínii v roku 1990, stal sa americkým občanom, aby sa neskôr podieľal na niekoľkých pokusoch o zvrhnutie Kaddáfího. V roku 2011 ho CIA použila v povstaní vo východnej Líbyi, kde sa nakoniec stal virtuálnym vojvodcom s pomocou Egypta, Saudskej Arábie, SAE, Izraela a žoldnierov Erika Princea, zakladateľa obľúbenej nájomnej firmy Blackwater a brata Trumpovej ministerky školstva Betsy DeVos. Haftar údajne obohacuje seba i rodinu príjmami z predaja líbyjskej ropy na ním kontrolovaných územiach.

Životopis CIA v oblasti podpory „osobností“ ako Guaidó, Calero, Mas Canosa, Chalabi a Haftar sa rozširuje na virtuálnu galériu darebákov. Generál Lon Nol bol voľbou CIA na prevzatie Kambodže po prevrate (1970) proti princovi Sihanoukovi. Podľa memoranda ministra národnej bezpečnosti USA Henryho Kissingera pre prezidenta Nixona z 26.mája 1970 (TOP SECRET/SENSITIVE/EYES ONLY) bol Lon Nol považovaný za „emocionálneho a nie príliš realistického.“ Napriek tomu práve takéto osoby si CIA vyberá, aby boli následne presadzované a podporené Kongesom či masmédiami. Lon Nol veril, že je autentickým „svätým bojovníkom“ s mystickými silami. „Čierny tatko,“ oslovenie, ktor é Lon Nol od svojich následníkov vyžadoval, zomrel vo Fullertone, v Californii roku 1985, na „sociálnych dávkach“ od CIA.



Po ovládnutí Sajgonu severovietnamskými jednotkami a Vietkongom sa aktívum CIA a juhovietnamský premiér Nguyen Cao Ky usadil vo Westminsteri, v Kalifornii, neďaleko Lon Nola. Namiesto sebauctievania bol praktickejší a riadil obchod s alkoholom. Ďalší človek CIA a bývalý šéf protikomunistickej Hmongovej armády v Laose, generál Vang Pao, bol v roku 2007 v Kalifornii zatknutý za nezákonné pokusy zvrhnúť laoskú vládu. Tlak CIA na americkú vládu nakoniec viedol k upusteniu od všetkých obvinení zo sprisahania. Niektoré elementy CIA boli totiž znepokojené možnosťou, čo všetko by mohol Vang Pao počas súdu povedať o úlohe CIA pri pašovaní ópia zo „zlatého trojuholníka“ juhovýchodnej Ázie a využívaní leteckých spoločností ako Air America.

Juan Guaidó a jeho gang sú len pokračovaním dlhej rady podvodníkov CIA a zločincov, ktorí vykonávajú svoje činy s mrknutím alebo kývnutím z Langley a pomocou finančných prostriedkov od „neokonov“ ako Abrams, Kissinger, Bolton a ďalších členov hanebnej politickej kliky. Trump často odmieta „deep state“ ako tajne pracujúci na podkopávaní jeho moci. Zdá sa však, že Trump a jeho priatelia to robia celkom pekne, s láskavým dovolením obávaného „deep state.“

Preložené z: CIA Finances Another Group of Fraudsters: the Venezuelan ‘Opposition’; autor: Wayne Madsen; Strategic Culture Foundation, 27.6.2019

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

  & Časopis