Čo dohodli európski lídri?

· Čas čítania: 4 min.
zdroj : Shutterstock

Z denníkov sa čitateľ mohol dozvedieť, že európski lídri na poslednom summite dohodli záchranný balík aj rozpočet. Priam radostná správa. Pre toho, kto nepozná ekonomické vedy.

Lídri sa dohodli  na vytvorení záchranného mechanizmu, ktorý má pomôcť prekonať následky koronakrízy, a aj na sedemročnom európskom rozpočte. Konečne liberáli hovoria o plánovaní? Je to úspech pre Európu? Aj pre Slovensko?

Pozrime si iba 750-miliardový záchranný plán; ako je rozdelený, ako sa k peniazom budeme môcť dostať a ako EÚ splatí pôžičky, ktoré si naň vezme. Pôvodne sa mal rozdeliť na 250 miliárd v pôžičkách a 500 miliárd v grantoch. Nakoniec sa dohodli na 360 miliardách ako pôžičky a 390 miliárd ako granty. Škrty v grantoch sa týkali plánovaného dofinancovávania menších európskych programov. Peniaze sa presunuli do hlavného stavebného kameňa plánu obnovy – mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Granty budú rozdelené medzi členské krajiny  podľa kľúča: 70%prostriedkov si rozdelia na základe predkrízových ukazovateľov, napr. priemernej nezamestnanosti za posledných 5 rokov. Zvyšných 30% sa prerozdelí v roku 2023.

Ako sa však k peniazom môžeme dostať? To je základným problémom. Cieľom mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je podporiť štrukturálne reformy v krajinách – pomôcť im udržateľným spôsobom  zotaviť sa z krízy a zvýšiť ich odolnosť voči budúcim šokom. Členské štáty musia do októbra  pripraviť národné plán obnovy, v ktorých narysujú plánované reformy na základe každoročných odporúčaní eurokomisie v rámci európskeho semestra. Verím, že v týchto tvrdeniach nielen ja ale aj  čitateľ pociťuje iba veľkú ich všeobecnosť.

Pozrime sa nielen na všeobecnosť tvrdení, ale ešte aj na iný problém.  Jedná sa o pojem   právny štát? Ide o zvláštnosť a to o podmienené distribúcie peňazí dodržiavaním zásad právneho štátu. V tejto časti je ozaj veľa benevolencie. Ale pre každého ekonóma je prvoradou otázkou otázka ako to splatíme? Pôvodne mala Únia splatiť pôžičky, ktoré si vezme na splácanie 750-miliardového „balíka“  prostredníctvom vlastných nových zdrojov. Napr. z uhlíkového cla, zo zdanenia veľkých digitálnych spoločností, aj z poplatku z plastového odpadu či dane z finančných transakcií. U. von der Leyenová podčiarkla dôležitosť  „tesného“  prepojenia splácania spoločného európskeho úveru s otázkou  nových zdrojov. Opäť iba všeobecnosť, ba až nejasnosť, nie ekonomická argumentácia.

V SME z 25. júla 2020 odpovedali Rosina, Miko, Šimečka a ďalší na otázku „Na čo minúť miliardy od Únie?“ Uvediem ich zásadné myšlienky. Miko (šéf Zastúpenia EK na Slovensku) :“ Fond obnovy, ako plynie z názvu, má pomôcť obnoviť ekonomiku zasiahnutú koronavírusovou  krízou. Spôsob financovania sa líši od štandardných eurofondov – priority si má stanoviť v rozmedzí vstupných podmienok každá krajina sama, na základe reformnej stratégie“. Š. Rosina: „ Ako jedna z najzásadnejších oblastí, ktoré si vyžadujú štrukturálne zmeny, je školstvo a zdravotníctvo. Medzi ďalšie štrukturálne reformy patrí  reforma daňového systému, kde by bolo možné financovať výpadok dane z príjmov po novom nastavení daňového mixu (hrozná ekonomická pojmológia)“.  M. Šimečka: „ Peniaze z Fondu obnovy potrebujeme preinvestovať s odvahou a sebavedomím – nezľaknúť sa objem, ktorý je pre našu štátnu správu bezprecedentne veľký (ako to vie?), a neuchýliť sa k alibistickým riešeniam (veď to práve robí)“. J. Nevolník (výkonný riaditeľ Penta RE Slovensko) : „ Myslím si, že zdroje by mali byť prioritne použité na podporu vzdelávania, investícií do znalostnej ekonomiky (čo je to?), inovácií a do odstránenia byrokracie, ktorá v súčasnosti obmedzuje  podnikateľské prostredia“. Verím, že čitateľ získal jasný obraz o riešeniach, ktoré nám ponúkli ozaj významné osobnosti. Bohužiaľ, riešenia nič nehovoriace. Ich návrhy mne jednoznačne indikujú, že nepoznajú reálie ekonomiky SR. O tých totiž hovorí input/output tabuľka, ktorú každá krajina zostavuje podľa metodiky Eurostatu. Skoro každý v našej krajine hovorí o otvorenosti slovenskej ekonomiky, teda o problémoch exportu a importu. Hodnoty týchto veličín sa nachádzajú v kvadrante dva a tri I/O tabuľky. Pozrime si iba poľnohospodárstvo. Jeho výsledky: saldo (export – import) za roky (január až november) 2018 a 2019 vidíme v tejto tabuľke a to podľa jeho odvetví:

Neuveriteľné hodnoty! Obrovské deficity. Ako ich vyrovnáme? Ozaj nevieme pestovať tabak? Prečo dovážame mäso či iné výrobky z Brazílie, či iných štátov? Ako vidíme v tabuľke, najhoršie sú na tom potraviny, nápoje a tabak! Zamysleli sa nad tým ľudia, ktorých som vyššie spomenul? Vedia o tomto fakte?  Nebudem  rozoberať iné naše odvetvia, ktoré I/O tabuľka obsahuje. Ekonomickú analýzu podľa odvetví by si predovšetkým zaslúžili mzdy; odborári bojujú za minimálne mzdy a RÚZ im v tom zásadne oponuje. V I/O tabuľke si stačí všimnúť podiel: mzdy a platy/produkcia (output) podľa odvetví v kvadrante III. V odvetví 01 je ten podiel 0,108 a v odvetví  02 činí 0,234.  Prečo sú mzdy v odvetví 02 2,146 násobok ako v odvetví 01? Ľahko získame poradie odvetví podľa veľkosti tohto podielu. Ba ho môžeme porovnať s analogickými podielmi I/O tabuľky Nemecka, Francúzka, či Španielska, lebo Eurostat  ich konštruuje za všetkých 27 krajín. Poznajú tieto reálie tí predstavitelia, ktorých so spomenul? Nie sú výpovednejšie dáta, ktoré som uviedol ako ich všeobecnosti? A to nechcem spomínať taliansko-nemecké problémy  Ferrari a Porche.

Čo teda dohodli lídri, keď nevidíme konkrétne ekonomické problémy krajín EÚ? Asi málo.

Autor: Prof. Jaroslav Husár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár