Daň je nielen zákonom stanovená platba, ale aj najväčšia príjmová položka v štátnom rozpočte, ktorú zamestnanci platia v sídle ich zamestnávateľa, čo však neplatí pre nadnárodné spoločnosti , ktorí si zvykli daň platiť tam, kde bola daňová sadzba najnižšia a nie tam, kde podnikajú. O tom, že v daniach sú najväčšie úniky spojené s podvodmi ale aj s optimalizáciou ich daňových základov vieme, čo môže byť dôvod prečo väčšina štátnych rozpočtov býva deficitná. Keď globálnu ekonomika zasiahla coronavírusová pandemia, sa zišli predstavitelia najvyspelejších ekonomík sveta/G20/, aby schválili dlho požadovanú daňovú reformu týkajúcu zdaňovania nadnárodných firiem, čo sa doteraz z neznámych dôvodov nepodarilo realizovať. Jej podstatou malo byť zavedenie minimálnej sadzby dane vo výške 15 percent, ktorá by sa ale platila do štátneho rozpočtu v krajine, kde nadnárodná spoločnosť peniaze zarobila. Minimálna daň mala byť zavedená od 1.1.2023, čo sa nepodarilo a namiesto toho sa v súvislosti s energetickou a inflačnou krízou zavádza do ekonomiky doteraz nepoznaná ekonomická kategória „windfall tax“, ináč povedané daň z mimoriadnych ziskov spoločnosti, ktoré si mohli dovoliť do svojich spotrebiteľských cien zakomponovať infláciu vstupných nákladov. Po schválení v domácom parlamente sa budú s nimi „plátať“ rozpočtové deficity spôsobené nadštandardnými fiškálnymi výdavkami v prospech aj mladých rodín, dôchodcov, zastropovaných cien energií a takto by sme mohli pokračovať. Pozrime sa na dva prípady a síce na bankový sektor a rafinériu Slovnaft, ktorých predstavitelia sa „bránia“ odvádzať navyše zisk do štátneho rozpočtu z rôznych dôvodov.
Vyššie tržby alebo nižšie náklady generujú zisk
Slovenský bankový sektor vykázal za minulý rok zisk vo výške 829 milióna eur nie však z dôvodu poskytovania efektívnejších bankových služieb ale predovšetkým z dôvodu všade prítomnej inflácie, ktorú si banky tak ako aj iné podnikateľské subjekty premietli do bankových poplatkov a úrokových marží, čo je rozdiel medzi úrokmi na vklady a úrokmi na úvery, ktoré sú predovšetkým u ich zahraničných vlastníkov niekoľkonásobne. Už minulá vláda z dôvodu nadmernej ziskovosti bankového sektora zaviedla z dôvodu krízy likvidity bankový odvod, ako dôsledok finančnej krízy, ktorý platil viac ako 10 rokov. Na špeciálnom účte štátneho rozpočtu sa vyzbieralo asi 1,3 miliardy eur, na aký účel sa peniaze efektívne použili nevedia ani banky. Bankový odvod je síce z trhového princípu nesystémový krok, ale z dôvodu potrieb krytia fiškálnych opatrení vlády, ako aj z dôvodu že nadštandardný bankový zisk je dôsledok neštandardných politicko ekonomických udalostí, sa jeho zavedenia bankový sektor nevyhne. Pre banky by bolo dôležité, aby sa peniaze z bankového odvodu neminuli na spotrebu ale predovšetkým na investičné aktivity, do ktorých by sa mohli aj oni zapojiť. Iným príkladom je nadštandardný zisk v rafinérii Slovnaft, ktorý nie je prioritne získaný z dôvodu inflácie ale predovšetkým z dôvodu nakupovania a spracovania ruskej ropy Ural, ktorej cena je výrazne nižšia ako cena referenčnej ropy Brent, s dopadom na pokles spracovateľských nákladov. Podľa názoru predsedu strany OĽANO treba tento zisk z vojny zdaniť a každému účastníkovi tohtoročných predčasných parlamentných volieb dať mimoriadnu odmenu vo výške 500 eur, k čomu sa musia vyjadriť poslanci parlamentu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.