Tibet je súčasťou Čínskej ľudovej republiky od roku 1950. Kedysi však bol mocným kráľovstvom, ktoré po istý čas dokonca ovládalo časť územia dnešnej Číny, a neskôr krajinou pod správou dalajlámu a tibetských aristokratov. Podľa tibetských legiend bol prvým kráľom Tibetu muž menom Nyatri Tsenpo, ktorý usadol na trón niekedy medzi rokmi 414 – 126 p. n. l. Po ňom nasledovali desiatky ďalších kráľov. Pomerne podrobné záznamy sa týkajú kráľov od čias Namriho Songtsena, ktorý sa narodil okolo roku 601 a zomrel v rozmedzí rokov 629 – 630.
Najstaršie čínske kroniky, ako trebárs Bambusové anály z 3. storočia p. n. l., hovoria o existencii štátu dynastie Sia, ktorý sa mal vytvoriť už v roku 2205 p. n. l. Keďže o tomto štátnom útvare nejestvujú archeologické dôkazy, mnohí historici kladú jeho existenciu skôr do sféry mýtov a legiend.
Najvýznamnejším tibetským panovníkom bol Songtsen Gampo (vládol v rokoch 630 – 650). Práve on dal vytvoriť tibetskú abecedu a vyhlásil zákony založené na desiatich cnostiach (nezabíjať, nekradnúť, nesmilniť, neklamať, neohovárať, nepoužívať hrubé slová, nevychvaľovať sa, nebyť chamtivý, nebyť zlomyseľný, nemať kacírske názory). Za jeho éry sa navyše prehĺbili vzťahy s cisárom čínskej dynastie Tchang Tchaj-cungom (panoval v r. 626 – 649), ktorého dcéra bola jednou z jeho manželiek.
Od tých čias, ako je uvedené v kronike Zrkadlo kráľov z roku 1368 od tibetského mnícha Sönama Gjalcchäna, kedykoľvek panovala medzi synovcami (tibetskými kráľmi) a strýkami (čínskymi cisármi) zhoda, vymieňali si navzájom dary, a kedykoľvek medzi nimi zavládol nesúlad, viedli spolu vojny.
O ruku čínskej princeznej sa usiloval už otec Songtsena Gampa, vyššie spomenutý Namri Songtsen. Tomu sa podľa Historickej kroniky Číny a Tibetu od čínskeho archivára Sunga Čchiho, ktorý žil v čase panovania cisára Žen-cunga z dynastie Sung (vládol v r. 1022 – 1063), tibetskí poslovia báli povedať pravdu o odmietnutí jeho ponuky na sobáš a tvrdili: „Čínsky cisár má nás Tibeťanov vo veľkej obľube a už-už nám chcel svoju dcéru dať. Avšak keď dorazili Žltí Ujguri, teda Tchu-jü-chunovia, ohovorili nás u čínskeho cisára a princeznú dostali oni.“
Preto sa tibetský kráľ rozhodol zaútočiť na kráľovstvo Žltých Ujgurov zvané Tchu-jü-chun (rozliehalo sa v oblasti dnešných čínskych provincií Čching-chaj, Kan-su a S’-čchuan na sever od Tibetu) so stotisícovou armádou. Nevinní a nespravodlivo ohovorení obyvatelia kráľovstva Tchu-jü-chun potom museli ujsť až do oblasti dnešného Bhutánu, aby si zachránili holé životy.
Autor: Pavol Ičo
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
