Dejú sa čudné veci

Tagged With: , , , , 1 Comment

Dejú sa čudné veci. Znova sa premenúvajú ulice a námestia tak ako už zo tri razy čo ja pamätám. Z námestia SNP v Bratislave sa ide stať námestie Nežnej revolúcie. Ba čo viac, teraz miznú aj názvy starých krajín, ktoré boli na mapách sveta od „počiatku“ zaznamenaného Svätým písmom. Koncom júla t.r. zmizla zo stránok Google arabská krajina Palestína a ostal len štát Izrael – pri ňom „územie Palestíny“, o ktoré Izrael bojuje, odkedy sa objavil na svete v r. 1948 n. l. To bol rok 5708 „od stvorenia“ sveta podľa židovského kalendára, zavedeného koncom 4. stor. nového letopočtu. (Legendárne biblické dejiny „vyvoleného kmeňa Izraela“ Google uvádza tiež podľa starého židovského letopočtu na stránkach Chabad.) Hoci Google nie je oficiálny zdroj, informácie z neho čerpá dnes 90 percent ľudí v západnom svete a o pár rokov sa môže stať, že sa dostanú aj do školských učebníc ako nové „sväté písmo“. Podobne sa tam dostala nám Slovákom naservírovaná „skutočnosť“, že na konci I. svetovej vojny bolo pri Bratislave „letisko Vajnory“, hoci na tej ploche bol veľký močiar, značený na starých c.k. mapách ako „jazero“.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Po prvej svetovej vojne chodil môj o desať rokov starší brat do Masarykovej štátnej meštianskej školy – v druhej svetovej vojne stratila svoje zvučné meno a ja už som do nej chodila bez Masaryka na čelnej stene každej triedy. Cítila som tak trochu škodoradosť. Veď v každom dome u nás, na staroturianskych kopaniciach rovnako ako na myjavských, visel obraz „nášho Milanka“ vo francúzskej generálskej uniforme a Masaryk nebol ani Slovák ani Čech, iba sa nosil na bielom koni v Topoľčiankach a trónil na pražskom Hrade. Nevadilo mi, že som si musela odstáť hodinu čestnej pionierskej stráže vonku pred školou pri buste Stalina keď umrel, ten sa ma netýkal. Patrilo sa uctiť si veľkého muža. Dnes sa aj Mária Terézia dostala medzi stovku „najväčších Slovákov“ spolu s bratmi Cyrilom a Metodom a vari zázrakom sa Štefánik dostal na prvé miesto. (Nik nespomínal nijakých hekerov.) Bála som sa, že už zasa by sa mohol nedostať. Ale ešte to stihol. Lebo nielen mňa, ale aj všetkých mojich rodákov veľmi potešilo, teraz tomu už bude tridsať rokov, že ulica za školou, ktorá za mojich školských čias ešte len rástla tak ako ja, dostala meno generála Štefánika – a tak aj v iných mestách. Predsa bola na niečo dobrá tá Nežná revolúcia, pomyslela som si.

A teraz, aha, čo počúvam: Ktosi premenúva Námestie SNP v hlavnom meste Slovenska na námestie Nežnej revolúcie. Toto sa ma priamo dotýka. Dokonca dvakrát. Nielen kvôli Nežnej, ktorú som absolvovala, aj SNP som prežila. Cez Povstanie som na vlastné oči videla mŕtveho pilota v zostrelenom lietadle, spadlo na našu roľu a potom keď zliezol sneh, naďabila som na zohavené mŕtvoly rumunských vojakov, ktorí prišli pomáhať Rusom vyháňať od nás Nemcov. V horskej osade Nárcie vo vypálených chalupách som – osemročná – neveriaco hľadela na hromádky popola a obhorených kostí než mi došlo – ľudské kosti!!! Tam Nemci zaživa upálili 9 partizánov, pribili ich klincami k stene ako Krista na kríž. Čo bola v porovnaní s tým československá Nežná revolúcia? V Povstaní nepovstal síce úplne celý národ – povstali však partizáni a aj tí, čo im pomáhali – tých bolo veľa. A kto povstal v Nežnej? Zopár platených disidentov. S nimi sa väčšina vrhla rozkradnúť národný majetok. Ten prevratný nežný puč smrdí špinavými rukami z cudziny a ten má nahradiť Povstanie Slovákov proti Nemcom? Pozor! Toto nie je nacionalizmus! Národná hrdosť je chrbtová kosť človeka a -izmus je ideológia.

Národná hrdosť sa nedá obracať kam vietor tam plášť. Buď je alebo nie je. Ale odkiaľ teraz fúka vietor? Prečo názov Nežnej revolúcie nie je už dávno na nejakom novom námestí v hlavnom meste Slovenska? Za tridsať rokov pribudlo dosť nových námestí. Prečo námestie SNP má byť vytlačené do kúta pred starú mestskú tržnicu, ktorú zanedlho zdemolujú a odpracú ako Stalinovu sochu!? Kde bude národná hrdosť Slovákov?

Tento smrad cítim odmalička. Môj syn kvôli nemu kedysi emigroval, ale vrátil sa a teraz zasa nadáva na „sprostých Slovákov“. Keď pre toto odišiel, hnevala som sa. Urážal sám seba aj mňa. Ale teraz premýšľam. Videl kus sveta a nikde sa nedialo to čo u nás na Východe. Inde, keď raz ktosi postavil niekde niekomu sochu alebo pomník, tak tam stojí odvekov naveky na pamäť toho, kto bol, čo bol, dokumentuje históriu. Iba my „prehodnocujeme dejiny“ vždy podľa vetra, ktorý odkiaľsi fúka. Strašne mi smrdí z neho čosi cudzie. Môj syn sa vrátil domov po „revolúcii“, ktorá bola taká nežná, že sme ani nepocítili, kto nás k nej priviedol „za ručičku“ – môj syn bol mladý a myslel si, že po nej už bude na Slovensku dobre. Doma najlepšie. A teraz priam zúri, keď zapne rádio alebo telku. Ani ja to už nemôžem počúvať. Politici trhajú jeden druhého v zuboch ako hyeny a prečo? Od ráno do večera stále dokola je na programe Kočner-Kuciak a stále to nemá koniec. Už kvôli tomu padol premiér a máme novú peknú bábiku na čele štátu, potrebujeme mať kompletnú celú novú bábkovú vládu.

Medzitým nám mizne z Bratislavy Námestie SNP celkom tak potichu ako zmizla z Google mapa Palestíny. Koho sa mám opýtať, ako je možné, že sa čosi také deje? Prečo „na území“ – ktoré odpradávna bolo Palestínou – „palestínski teroristi“ hádžu bomby na Izrael? Kde majú svoju zem, na ktorej by mali právo žiť? Na takéto otázky Google nedáva odpoveď a keď sa obzerám okolo seba vidím, že nikoho okrem mňa sa to nijako netýka. Nám tu spod nôh mizne naša malá slovenská svätá zem medzi Dunajom a Tatrami v rukách cudzincov, už vraj aj ktorýsi kopec Vysokých Tatier je čísi súkromný majetok – a žiadny študent ešte kvôli tomu nezorganizoval protestnú demonštráciu. Politici sa nepožierajú navzájom kvôli slovenskej podstati a ani herci nehrajú vlastenecké divadlo na námestiach kvôli slovenskej zemi. Čo sa to vlastne tak potichu deje, že sa znova premenúvajú námestia? Mladí Slováci sa chystajú znova pochodovať po uliciach s transparentmi, ktoré im ktosi vložil do rúk – jedno kto – iba za „slušné Slovensko“. My nikdy nebudeme teroristi a radšej ani „národovci“, aby nás niekto neobvinil z nacionalizmu a božeuchovaj z bratskej náklonnosti k Rusom – ktorým Putin spôsobil už aj to, že im vyhoreli lesy na Sibíri. My sme „slušní Slováci“.

Už sa nečudujem môjmu synovi, čo okúsil svet, že hromží. Len neopakujem jeho slová, aby som neurazila tých, čo nepochodujú obrátení čelom vzad od Východu k Západu. Len premýšľam, čo to kdesi stále odkiaľsi smrdí. A čoraz viac. Čo? A kde?

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Marta Slezáková
One Response to "Dejú sa čudné veci"

Pridaj komentár

  & Časopis