Čína vstúpila do obdobia demografického úpadku, ktorý môže zásadne zmeniť jej ekonomickú, sociálnu aj geopolitickú budúcnosť. Podľa odhadov výskumnej skupiny Rhodium Group príde krajina počas nasledujúceho desaťročia približne o 60 miliónov obyvateľov. Hoci sa toto číslo môže pri populácii 1,4 miliardy zdať zvládnuteľné, oveľa znepokojujúcejší je samotný trend.
Počet obyvateľov Číny klesá nepretržite už od roku 2022. Korene súčasnej krízy však siahajú do 70. rokov minulého storočia, keď komunistické vedenie prijalo politiku jedného dieťaťa. Jej cieľom bolo obmedziť populačný rast a zabrániť nadmernému zaťaženiu prírodných zdrojov.
Táto politika sa zavádzala súčasne s ekonomickými reformami a otvorením krajiny svetu. Čína tak spojila dva veľké projekty: budovanie trhového hospodárstva a vedomé obmedzovanie populačného rastu. Výsledky prekonali očakávania. Krajina sa síce stala druhou najväčšou ekonomikou sveta, no zároveň sa dostala na cestu dlhodobého demografického úpadku.
Už od začiatku 90. rokov klesla plodnosť pod hranicu jednoduchej reprodukcie obyvateľstva. V roku 2025 dosiahla len 0,98 dieťaťa na jednu ženu, čo je jedna z najnižších hodnôt na svete a dokonca menej než v starnúcom Japonsku.
Ani zrušenie politiky jedného dieťaťa neprinieslo obrat. Peking najprv povolil dve a neskôr tri deti na rodinu, no spoločnosť už medzičasom zmenila svoje správanie. Model viacdetnej rodiny, ktorý bol po stáročia súčasťou čínskej kultúry a konfuciánskej tradície, sa postupne rozpadol.
Mladí Číňania si zvykli na malé rodiny, a čoraz častejšie aj na život bez detí či bez manželstva.
Jedným z najvýraznejších prejavov tejto zmeny je počet potratov. V roku 2023 ich bolo v Číne vykonaných takmer 9,8 milióna. Podľa údajov citovaných autorom bolo ukončených približne 52 % všetkých tehotenstiev. V prepočte na ženy v reprodukčnom veku patrí Čína medzi krajiny s najvyššou mierou interrupcií na svete.
Zároveň prudko klesá počet sobášov. Kým v roku 2016 uzavrelo manželstvo 11,3 milióna párov, v roku 2024 už len 6,1 milióna. Rastie aj rozvodovosť. V prvom desaťročí tohto storočia pripadalo na sto sobášov približne 18 rozvodov, dnes je to už viac ako 40. Tieto trendy sa navzájom posilňujú a vytvárajú mechanizmus zrýchľujúceho sa populačného poklesu.
Prirodzený úbytok obyvateľstva dosiahol v roku 2023 viac ako dva milióny ľudí, o dva roky neskôr už takmer tri a pol milióna. Demografi očakávajú ďalšie zrýchľovanie. Ak plodnosť zostane na súčasnej úrovni, počet narodených detí sa v priebehu jednej generácie prakticky zníži na polovicu.
Situáciu ešte zhorší odchod silných populačných ročníkov zo 60. a 70. rokov do dôchodku. V najbližších desaťročiach bude narastať počet úmrtí a zároveň ubúdať ľudí v produktívnom veku.
Podľa niektorých odhadov môže Čína v 30. rokoch strácať desať miliónov obyvateľov ročne a v 40. rokoch dokonca až dvadsať miliónov. Ak by sa tento vývoj nezmenil, koncom storočia by mohla mať krajina len okolo 200 miliónov obyvateľov, prevažne vo vyššom veku. Autor preto nehovorí o bežnom populačnom poklese, ale o „demografickej implózii“.
Demografická kríza predstavuje vážnu výzvu pre čínsku ekonomiku. Počas najbližších dvoch desaťročí odíde do dôchodku približne 600 miliónov ľudí. Nahradiť ich nebude mať kto. Aj preto Čína masívne investuje do automatizácie, robotiky, umelej inteligencie a bezobslužných technológií. Práve technologický pokrok má podľa Pekingu zmierniť dôsledky nedostatku pracovnej sily.
Po tisícročia bola Čína demografickým a civilizačným centrom východnej Ázie. Jej obrovská populácia tvorila jeden zo základov regionálneho vplyvu. Demografický úpadok preto vyvoláva otázky o budúcom postavení krajiny. Na druhej strane podobným problémom čelia aj Japonsko, Južná Kórea, Vietnam, Thajsko či ďalšie štáty regiónu. Čína si navyše naďalej udržiava ekonomickú a vojenskú silu a výrazne investuje do moderných technológií.
Jednou z možností by mohlo byť otvorenie krajiny pracovnej migrácii. Autor však upozorňuje, že takýto krok by narážal na tradičné predstavy čínskej spoločnosti. Ak sa však demografická kríza prehĺbi, Peking môže byť nútený prehodnotiť svoj postoj a inšpirovať sa prísne regulovanými migračnými modelmi krajín Perzského zálivu.
Čínsky ekonomický vzostup priniesol výrazné predĺženie života, pokles detskej úmrtnosti a rast životnej úrovne. Zároveň však vzrástla sociálna nerovnosť. Rozdiel medzi príjmami najbohatších a najchudobnejších vrstiev je dnes vyšší než vo väčšine krajín Európskej únie či v Japonsku.
Autor preto tvrdí, že ekonomická modernizácia a demografický úpadok nie sú oddelené javy, ale dve strany tej istej stratégie, ktorú čínske vedenie prijalo koncom 70. rokov.
Výsledkom je paradox: krajina, ktorá za niekoľko desaťročí dosiahla jeden z najväčších hospodárskych úspechov v dejinách, dnes čelí jednej z najvážnejších populačných kríz na svete. A práve tá môže rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať Čína v druhej polovici 21. storočia.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. China’s demographic implosion has begun and will unfold rapidly. RT.com, 19.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.