Portál idnes.cz priniesol príbeh pani Lenky, ktorá redakcii zaslala svoj príbeh.
Snažím sa s deťmi doma o všetkom hovoriť, odpovedať na všetky ich zvedavé otázky a byť vo všetkom úplne otvorená. Napriek tomu som sa nedávno dostala naozaj do úzkych. Môj deväťročný syn prišiel zo školy s tým, že sa učili, že si každý môže vybrať pohlavie a že to je super. Som naozaj naštvaná, mám chuť sa ísť do školy sťažovať, že deťom len pletú hlavu, napísala.
Doma sme boli jeho vyhlásením dosť zaskočení, manžel bol ale v odpovedi rýchlejší a vyhlásil, že to je nezmysel, že pohlavie si môže zvoliť maximálne morský koník, ale my sme ľudia a delíme sa jednoducho na ženy a mužov a už sa tak narodíme a nič sa s tým nedá robiť. Lenže chlapec sa nedal odbiť a začal mu vysvetľovať, že sa mýli, že to je dnes inak, pretože každý môže byť, čím chce, podľa svojho vlastného rozhodnutia. A že jemu sa to veľmi páči a ešte o tom bude premýšľať, pretože byť dievčaťom tiež nemusí byť zas také zlé.
Starší syn, ktorý chodí do siedmej triedy, z toho mal ohromnú srandu a brata si od tej doby neustále doberá, že je dievča, a pod stromček mu chcel rovno cvične nadeliť bábiku. Lenže mi to teda vôbec smiešne nepripadá a myslím si, že deväťročné deti sú ešte na také zložité témy ako rod malý. Nemajú z toho rozum a akurát z toho majú v mozočku zmätok. Navyše sama neuznávam tieto dnešné novoty, čo sa to stále na nás odniekiaľ valí – to je samé tretie a neviem koľké pohlavie, binarita a nebinarita, LGBT a kto vie čo ešte.
Za nášho detstva a mladosti nič také nebolo a tiež sme to nejako prežili, tak neviem, prečo to teraz niekto mojim deťom bije do hlavy a ešte k tomu v škole. Manžel to má podobne ako starší syn, len sa smeje, že máme doma morského koníka, ale ja sa naozaj bojím, aké toto všetko môže mať raz následky. Synovi som sa snažila vysvetliť, že si žiadne pohlavie vyberať nemusí, že pokojne môže zostať chalanom, keď mu to vyhovuje. Lenže čo ďalej, pýta sa čitateľka.
S čím príde nabudúce? Že si nechá prišiť prsia? Že bude žiť v bigamii? Vôbec neviem, čo s tým robiť. Mám to ísť riešiť do školy? Alebo to mám nechať byť a dúfať, že na to syn zabudne a nebude sa o tieto témy ďalej zaujímať? Som z toho vážne veľmi rozčarovaná, pretože sa bojím, aby všetky tieto moderné školské experimenty deťom nejako neublížili, napísala pani Lenka.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Příběh Lenky: Devítiletý syn přišel ze školy s tím, že si může vybrat pohlaví, idnes.cz, 6.1.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.