S narastajúcou infláciou sa čoraz viac hovorí, že sa blíži obdobie konca nízkych úrokových sadzieb, ako aj programov nákupu štátnych dlhopisov od najviac zadlžených krajín, ktoré bez väčších diskusii prispeli terajšej inflácii. Oba nástroje menovej politiky sa začali využívať už počas predchádzajúcej finančnej krízy po roku 2008, ktorej negatívne dôsledky pociťujeme aj dnes. Nikto nepochybuje, že pomohli k fungovaniu globálnej ekonomiky aj počas pandémie a preto si analytici na pravdepodobnom konci doterajšieho rozsahu ich využívania začali klásť oprávnenú otázku, ktorému účastníkovi trhovej ekonomike najviac pomohli a teda kto na nich aj najviac zbohatol?
Na úverových splátkach sa zarába
Keďže ekonomika fungovala a nebola nezamestnanosť, domácnostiam sa mzdy zvyšovali skôr v súlade s rastom produktivity práce. Či uvedené konštatovanie platí aj pre zamestnancov štátneho a verejného sektora nebudeme špekulovať, ale podľa všetkého sa ich mzdy zvyšovali rýchlejšie ako v súkromnom sektore. A dnes sa politici „vyhrážajú“, že náklady na spravovanie vecí verejných bude potrebné znižovať, čo je však pre nich vždy budúca existenčná politická otázka. V období terajšej inflácie zamestnanci s fixným príjmom na jej raste najviac doplácajú, keďže majú málo možnosti si jej náklady kompenzovať. Pokiaľ niečo usporili, na úrokoch si veľmi nepomohli, pokiaľ vstúpili do druhého dôchodkového piliera asi tiež nie, keďže fondy väčšinou vykazujú straty. Pokiaľ pred niekoľkými rokmi investovali do podielových fondov, tak len v prípade akciových si „privyrobili“, ale teraz by mali byť v súvislosti s úrokovými zmenami v strehu. Pri nízkych úrokoch sa výrazným spôsobom zvyšovala zadlženosť a keď boli úroky nízke a inflácia bola vysoká, tak v splátkach komerčným bankám vracali reálne menej peňazí, čo tiež môžeme považovať za zárobok pre domácnosť.
Peniaze v aktívach sa najviac zhodnotili
Doterajšia menová politika centrálnych bánk výrazným spôsobom ovplyvnila akciové indexy a preto všetci čo investovali do akcií a to boli väčšinou osoby s vyšším príjmom na akciách, aj zarobili. Pritom nemuselo ísť len o akcie, ale aj o komodity, kryptomeny a tiež investovanie do nehnuteľností trebárs ako investičné podnikanie, ktoré však v poslednom období stráca na svojej atraktivite. V tejto súvislosti treba povedať, že bez toho, aby sa vedelo kedy a o koľko sa ECB rozhodne svoju základnú úrokovú sadzbu zvyšovať, sa na slovenskom hypotekárnom trhu už začalo so zvyšovaním úrokov a klienti sa čoraz viac zaujímajú o možnosť predlženia doterajšej, väčšinou kratšej doby fixácie s nižším úrokom, na dlhšie obdobie s vyšším úrokom . Ako a či vôbec vyššie úroky na hypotéky ovplyvnia aj budúce ceny nehnuteľností, sa zatiaľ len špekuluje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.