V októbri zasadla Rada guvernérov americkej a európskej centrálnej banky s cieľom stanoviť svoju základnú úrokovú sadzbu, ako základného nástroja ich menovej politiky. Pozrime sa teda ako sa k tejto „povinnosti“ postavili oba centrálne banky a prečo? ECB sa rozhodla tretíkrát po sebe ponechať na rovnakej úrovni 2 percentá a podľa všetkého sa nepočíta so zmenou ani na poslednom tohtoročnom zasadnutí Rady guvernérov v decembri. Prečo? Nič totiž nenasvedčuje k tomu, že by sa inflácia mala v eurozóne zvyšovať z cieľovej úrovni 2 percenta. Iná situácia je na Slovensku, ktoré zápasí už s druhou najvyššou mierou inflácie v eurozóne vo výške 4,6 percenta. Čo sa týka hospodárskeho rastu tak, žiadna krajina v eurozóne sa nenachádza v recesie a tak sa podľa vyjadrenia Rady guvernérov, bude sa vyčkávať, Na druhej strane Atlantiku sa však americký Fed rozhodol základnú úrokovú sadzbu znížiť o štvrť percenta na úroveň 3,75 percenta a či v tomto trende bude v decembri pokračovať, nebudeme špekulovať. Prečo sa tak rozhodla Rada guvernérov je viacero ako odstavenie amerického štátneho rozpočtu z dôvodu čoho nemá centrálna banka priebežné informácie o stave trebárs inflácie, oslabenie trhu práce a keďže sa očakáva zmierňovanie colných sadzieb, počíta sa s poklesom inflácie ktorá je tesne pod 3 percentá. úrovni, pričom sa očakáva, že na jej zníženie prispejú“ aj nižšiu colné sadzby pre export čínskej produkcie do USA.
Bankárom sa miliardový historický zisk zdá málo
Na Slovensku väčšinu z nás zaujímajú rekordne zisky bankového sektora, ktorý podľa všetkého bude mať po skončení roka zisk nad miliardu eur. Bežný občan si kladie otázku ako je to možné, keď naďalej odvádza do štátneho rozpočtu mimoriadny bankový odvod. Ak nebudeme špekulovať koľko „zarobili“ a či vôbec na všetko, čo súvisí s transakčnou daňou, tak nám ostávajú len dve možnosti a síce výrazný rozdiel medzi úverovými a vkladovými úrokovými sadzbami a druhý dôvod nárast objemu hypotekárnych úverov, ktorých počty a objemy sa výrazne zvýšili z dôvodu výrazného zvýšenia cien nehnuteľností. Či nás prekvapuje, že Slovenská bankové asociácia tvrdí, že zahraniční vlastníci nie sú spokojní so ziskovosťou ich komerčných bank pôsobiacich na našom trhu, sa ťažko vyjadriť ináč ako „chamtivci“ s rentabilitou návratnosti kapitálu na viac ako 9,5 percenta, čo nedosahuje väčšina slovenských priemyselných sektorov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.