Globálna ekonomika je poznačená covidovou, energetickou, inflačnou ako aj dlhovou krízou a niektorým sektorom ekonomiky to pomohlo. Patrí k nim okrem iných aj náš bankový sektor, ktorý za minulý rok vykázal 829 miliónov čistého zisku. Koľko z tohto zisku sa zaplatilo daní do štátneho rozpočtu, či koľko sa „ušlo“ zahraničným vlastníkom na dividendy, sme nehľadali. Z uvedeného konštatovania môžeme len povedať, že ak bankový sektor na kríze „zarobil“, tak niekto musel na kríze „ prerobiť“, čo sú predovšetkým zadlžení účastníci trhu. Zatiaľ sa odvolanej a už tobôž nie úradníckej vláde v ktorej predseda vlády je z bankového sektora, „nepodarilo“ bankovému sektoru „dohovoriť“, aby sa so ziskom podelil aj so svojimi klientmi, bez ktorých by zisk nedosiahol. Po kritike z viacerých strán síce začal zvyšovať úroky na vklady, pri súčasnom zvyšovaní úrokov na hypotéky tak, aby jeho úroková banková marža sa zvýšila, ktorá je najväčšou ziskovou položkou bankového sektora. O tom, že niektoré banky zvyšujú úroky na termínovaných účtoch s podmienkami ako mať bežný účet za ktorý platí ich klient stále viac, alebo že časť peňazí treba investovať do fondov, či vyššie úroky sú len v prípade do určitej výšky vkladu, sa bankoví klienti už mohli presvedčiť.
Bankových pobočiek o štvrtinu menej
Vyšší zisk dosahuje bankový sektor pri klesajúcom počte pobočiek, keď za posledných 10 rokov ich počet klesol o 25 percent, s čím súvisí aj pokles počtu ich zamestnancov, ktorí namiesto „počítania peňazí“ za priehradkou sa venujú viac presviedčaniu svojich klientov, aby menej sporili a viac investovali do iných bankových produktov. Napokon za prvé štyri mesiace v tomto roku zarobili banky v čistom 329 miliónov eur, čo je medziročne a polovicu viac. Banky zatiaľ nemajú problémy so splácaním hypoték a preto si nemusia zriaďovať nákladový účet rezerva na nesplácané úvery, ktorý im účtovne znižuje zisk. S čím môžu mať banky problém, je výrazný pokles čerpania hypotekárnych úverov z dôvodu sprísnených podmienok ich čerpania, pod ktoré sa podpísala Národná banka Slovenska. Situácia sa môže zhoršiť, ak ECB bude pokračovať vo zvyšovaní svojej úrokovej sadzby, ktorá je dnes 4 percentá a podľa vyjadrenia guvernéra NBS P. Kažimíra, sa vraj v júli má opäť zvyšovať, čo pri klesajúcej inflácii je pre väčšinu z nás prekvapujúce.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.