Externé prostredie je podľa všetkého najväčšou príčinou prečo krajiny V4 čoraz viac sa dostávajú do ekonomického závozu ,pod čím sa rozumie spomalenie ich rastu a narastajúca zadlženosť. Všetky štyri stredoeurópske krajiny vstúpili do EÚ v roku 2004, ako exportne orientované ekonomiky v automobilovom sektore a keď ten s 9 percentným podielom na HDP „nezachytil“ čínsku konkurenciu, je podľa všetkého pre nich už existenčný problém z ktorého uniknúť predovšetkým v prípade Slovenska, sa ukazuje ako „jednoznačne nešťastná len automobilová“ orientácia. Potrebovali by sme iné väčšinové zameranie hospodárstva trebárs aj v cestovnom ruchu, ktoré sa síce zmáha, ale nahradiť tržby a zamestnanosť zo oslabujúceho automobilového priemyslu, je prakticky nemožné a preto sa ani nemôžeme čudovať, že dva a na budúci rok tretí konsolidačný balík opatrení, zatiaľ nedostal oba rozpočtové ukazovatele a síce deficit verejných financií ako aj deficit verejného dlhu oba k HDP do pásma konvergentných kritérií a tak nás v najbližších rokoch nečakajú konsolidačné prázdniny.
V Grécku až 12 úsporných opatrení naštartovalo rast
Keď sa vládnej koalícii podarí však v budúcom roku znížiť tohtoročné deficitné rozpočtové ukazovatele, mohol by to byť signál pre voličov v parlamentných voľbách roku 2027, že grécka cesta konsolidácie nám nehrozí. Čo to je vlastne grécka cesta konsolidácie verejných financií? Keďže sa Grécko trikrát po sebe ocitlo na hranici bankrotu a nechcela odísť z eurozóny alebo aby bola vyštvaná , musela vtedajšia grécka vláda v rokoch 2010-2016 prijať 12 úsporných opatrení ktoré sa týkali zníženia miezd a dôchodkov, samozrejme zvýšenia daní a tiež sa zvyšoval dôchodkový vek. Opatrenia sa týkali liberalizácii pracovného trhu ako zrušenie minimálnej mzdy a ochrany zamestnancov pred prepúšťaním z práce Vláda musela tiež pristúpiť k rozsiahlej privatizácii gréckych štátnych podnikov. O tom, že opatrenia boli funkčne svedčí, že od roku 2016 vykazovalo už Grécko menší hospodársky rast, na prekvapenie viacerých prebytkový štátny rozpočet. Na základe vývoja týchto ukazovateľov, sa obnovila aj dôvera na zahraničných trhoch, čo umožnilo gréckej vláde emitovať štátny dlhopisy za výnos už pod tri percentá.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.