Jednou z príčin zdražovania takmer všetkého je Rusko-ukrajinský vojenský konflikt, ktorého dôsledky poznáme na vlastnej koži, ale prečo vypukol už menej. Konflikt nám ukazuje, že na dodávkach lacných energetických zdrojov z Ruska sme boli exportne závislí a keď sa navyše západ rozhodol, že ako „trest“ bude ruskú ekonomiku sankcionovať obmedzením jej exportu, ktorý sa síce objemovo nahradil dovozmi z iných kútov sveta, ale za výrazne vyššie ceny, čo bol zárodok narastajúcej inflácie, na ktorú ECB reagovala opakovane sprísnenou menovou politikou, pod ktorou rozumieme terajšie jej úrokové sadzby výrazne prevyšujúce jej inflačný cieľ. Na výrazne vyššie ceny energii reagovala minulá koaličná vláda ich kompenzáciou, čo bola jedna z príčin prečo sa dnes dookola v masovokomunikačných prostriedkoch diskutuje o katastrofálne situácii v hospodárení s verejnými financiami, ktoré ale terajšia koaličná vláda nespôsobila, ale ich vraj má „upratať“, pod čím sa rozumie každoročne znížiť o viac ako 0,5 percenta ročne. Na vládny úsporný balíček v hospodárení s verejnými financiami vraj čakajú medzinárodné ratingové agentúry, ktoré majú dať medzinárodným finančným inštitúciám na „známosť“ o schopnosti našej koaličnej vlády sa s prevzatými verejnými dlhmi popasovať, čo bude mať vplyv na budúce percento výnosu vládou emitovaných štátnych dlhopisov, ktorými sa splácajú naše dlhy.
Fiškálne stimuly nafukujú rozpočtové deficity
Pred predčasnými parlamentnými voľbami sa dnešné vládne politické strany vyjadrili, že v súlade s prijatým plánom obnovy, v ktorom sme sa zaviazali znižovať deficit verejných financií minimálne o 0,5 percenta, sa budú prijímať len také opatrenia, ktorými sa nebude znižovať doterajší životný štandard domácností. Z politologického hľadiska tak dochádza k neštandardnej situácii, keď na jednej strane politické strany a hnutia, ktoré sa výrazne na náraste deficitu verejných financií podieľali aj tým, že do parlamentu predkladali návrhy na výrazne zvyšovanie rodinných sociálnych dávok, dôchodkov a miezd zamestnancov štátnej a verejnej správy, vrátane spomínanej kompenzácie cien energii, však napokon vo voľbách skôr neuspeli, ak teda nepočítame Progresívne Slovensko, ktorého hlasy výrazne ovplyvnili slovenskí občania žijúci v zahraničí, ktorí sa ale na vývoji makroekonomických ukazovateľov nepodieľajú ničím a na ich stanovisko mali vplyv zahraničné masovokomunikačné agentúry. Áno, terajšia vládna koalícia zdedila tohtoročné verejné financie v zlom stave, problém však spočíva v tom, že rovnaké výdavky si nebudeme môcť dovoliť v budúcom roku, keďže tieto by sa pripočítali k tohtoročnému verejnému dlhu, ktorý by sa dostal cez 60 percent k HDP. Nejde pritom o žiadny katastrofický scenár, keďže v eurozóne je priemerný verejný dlh nad 90 percent, v Taliansku nad 130 percent, v Grécku nad 150 percent a najvyšší je v Japonsku keď jeho výška dosahuje dvojnásobok ročne vyprodukovaného hrubého domáceho produktu. V tejto situácii je ale zaujímavé, že výnosy z emitovaných štátnych dlhopisov v zadlženejších štátoch eurozóny sú nižšie ako teraz na Slovensku, ktoré nedávno prekročili magickú hranicu 4 percent, čo si máme tak vysvetliť, že zahraniční investori ich z hľadiska splácania pokladajú za rizikovejšie?
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.