Priznávam, a znie to neuveriteľne. Aj ja som financoval americkú vojnu vo Vietname. Skromne, ale predsa. Pre tých, ktorí o nej vedia toľko ako naša vláda o riadení štátu, malé pripomenutie.
Najprv to tam skúšali naši bratia z EÚ a NATO, Francúzi. Vzdať sa takej kolónie, takého bohatstva a exotiky, to v žiadnom prípade. Saigon, ten prístav krásnych žien, ako spieval F. K. Veselý. Pravda, o ženy tu vôbec nešlo. Pri mestečku Dien Bien Phu (máj 1954) dostali naši milí kolonizátori výprask, a pochopili, že útek domov bude predsa len bezpečnejší. Na korisť už v tom čase čakali aj iní, vyhrali naši mocní bratia a spojenci, ako by povedal Heger, z USA. Od poradcov a korupcie, až po otvorenú agresiu. Naplno to roztočili okolo roku 1964. Aby v roku 1975, na prelome apríla a mája, úspešne zopakovali útek Francúzov. Ten americký bol však oveľa pôsobivejší, čistý Holyv úd. Okupanti a ich domáci prisluhovači naskakovali do helikoptér na strechách US ambassy. Letenka? Žiaden biznis klas, aj po stojačky, či po visiačky. Záujem bol taký veľký, že helikoptéry zo svojich lietadlových lodí zhadzovali do mora, aby humanitárne naplnili paluby bojovníkmi za demokraciu. Na veľkú radosť vojensko-priemyselného komplexu: každý stroj v cene 250 tisíc dolárov. Celkovo prišli naši spojenci o 4.860 helikoptér, z toho 2.588 v boji. K ukončeniu agresie významne prispeli aj rakety zem-vzduch, navádzané na frekvenciu motora smrtonosných bombardérov B 52. Tie si tam dlhú dobu, v extrémnych výškach (až 16 km) robili čo chceli. Okrem kobercového bombardovania, práškovali a postrekovali všetko živé. 75 miliónov litrov toxických látok, jedov: Orange blue, Agent orange. Mesačná krajina väčšia ako celé Slovensko.
Opäť z oficiálnych údajov: USA tam zhodili 14 miliónov ton bômb a inej munície, čo sa rovná 700 atómovým bombám, Little Boy, zhodenej na Hirošimu! Z toho tisícky ton napalmu. Na živú silu, teda na ľudí. Cez 150 kg čistého dioxínu. Polčas rozpadu? Aj dnes sa vo Vietname rodia znetvorené deti ako následok chemickej vojny vedenej USA. Najväčšej v doterajšej histórii ľudstva. Poškodené deti sa rodili aj americkým vojakom, ktorí sa na práškovaní podieľali. Mnohí z nich pod vplyvom drog a alkoholu nedodržiavali bezpečnostné opatrenia. V archívoch STV i ČT sú o tom kilometre filmových dokumentov. Vrátane masakru v dedinke My Lai (16. marec 1968). Masaker amerických humanistov neprežilo okolo 500 civilistov, zväčša detí, žien a starcov. Bol tak brutálny, že ho zastavil ďalší americký vojak, streľbou nad hlavami týchto šialencov. Veliaci poručík dostal za tento masový zločin doživotie, no po troch rokoch, po povinnom divadielku, ho pustili na slobodu. Amérika!
Náš priateľ a obľúbený spojenec v tejto vojne stratil 58.202 vojakov, z toho asi 8 tisíc letcov. Podľa amerických oficiálnych údajov k tomu ešte 300 tisíc zranených, z nich 153 tisíc ťažko; okolo 10 tisíc z nich podstúpilo amputáciu končatiny. Pri nebojových situáciách prišlo o život približne 10.800 Američanov (havárie helikoptér a lietadiel, dopravné nehody, alkohol, drogy, choroby). Okolo 10 tisíc padlých si spôsobili vlastnou paľbou, teda do svojich. Vietnamskou vojnou prešlo 2,6 milióna Američanov. V rozkvete agresie tam USA mali viac ako pól miliónovú armádu. Pre predstavu, naša ČSĽA mala cca 150 tisíc mužov v zbrani, na 15 mil. obyvateľstva. Asi 60 tisíc veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami. Priemerný vek Američana bol 19 rokov, pričom 61 % padlých bolo mladších ako 21 rokov (!).Slovenské mamičky, pekných synov máte. Na Sliači, v Kuchyni a inde. O nič ľahšie to nemali ani vietnamské mamičky, viac ako tri milióny padlých! Rozbitá a rozvrátená krajina.
Taká bola, v kocke, americká agresia vo Vietname. A ja som ju financoval. A nebol som z ČSSR sám, boli nás tisíce. Kupoval som si americké žuvačky! Boli zelené a biele; jedné na napalm, druhé na bomby? Oteckova sestra 2 Anička, moja teta, ktorá žila v USA od 20-tých rokov minulého storočia, nám ich dokonca posielala aj v balíkoch. Sme v tom celá rodina. Bože, taký zločin! Ale na vine sú komunisti, mali nás od žuvačiek odpojiť. Ako teraz, a verím, že naši múdri nás odpoja, od ruského plynu a ropy. Ak bude treba, aj od obilia. Cestu na Mesiac si tak po Američanoch zopakujeme všetci. A takmer zadarmo. Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.