Negatívne dôsledky pandémie v kombinácii s vojnou na Ukrajine určite zmení politicko-ekonomickú mapu sveta, ktorej dôsledkom bude tenšia peňaženka asi väčšiny domácností, menej peňazí na účtoch firiem bez rozdielu právnej formy podnikania a narastajúce deficity verejných financií. Sprievodným znakom bude na starom kontinente všade prítomná inflácia na ktorú ECB nevie, alebo nechce reagovať. Z ekonomickej literatúry vieme, čo je obvykle príčinou inflácie, ktorá sa zo strany ECB odmieta, jej terajší rast sa zdôvodňuje externými faktormi ako je rast cien energií či narušenými dopravnými spojeniami. Existuje však názor, že dôvody sú niekde inde a síce, že vyššia inflácia zvyšuje príjem do verejných rozpočtov, ale aj názor, že pri terajšej zadlženosti predovšetkým južných štátov eurozóny by vyššie úroky ich štátnych dlhopisov by sa nemuseli včas zaplatiť a ich ekonomiky by museli vyhlásiť platobnú neschopnosť s dopadom na celú eurozónu. Terajší rozdiel medzi mierou inflácie vraj už 9 percent a úrokmi na vkladoch pod jedno percento občanovi hovorí, že šetriť sa neoplatí, ale radšej si treba peniaze požičať, však len z požičaných peňazí sú zisky a dividendy pre vlastníkov komerčných bank. Prečo sa ECB potom neprizná, že nemá žiadne účinné nástroje v menovej politike na zníženie inflácie, alebo ich má a nechce ich z už popísaných dôvodov aplikovať.
Zvyšovať úroky na úvery aj na vklady
Keďže menová politika ECB je nezávislá, nikomu nie je podriadená a nikomu za jej dôsledky nezodpovedá znamená, že napokon len vláda bude musieť v rámci fiškálnej politiky prijať konkrétne opatrenia na zníženie inflácie. Tieto sa budú skôr dotýkať len úspor na strane výdavkov, konkrétne zavedením výdavkových stropov, či nezvyšovania platov zamestnancov štátnej a verejných správy, čo sa doteraz nepodarilo žiadnej vláde? Nech vláda urobí akékoľvek opatrenia, ktoré sa dotknú viac bohatých, či chudobnejších, netreba podrobne vysvetľovať? Keď k tomu pripočítame, že Národná banka Slovenska, bude sprísňovať podmienky poskytovania úverov, tak okrem inflácie, bude pre čoraz väčší počet mladých domácnosti problémom zabezpečiť si vlastné bývanie, keďže nájomné bývanie zatiaľ kríva na obe nohy. A tak sa potom nečudujme, že s našou demografickou štruktúrou to vyzerá zle. Čo tak do funkčnej náplne našej centrálnej banky dať povinnosť, že keď banka zvyšujú úroky na úvery, tak minimálne o toľko by sa zvýšili úroky aj na vklady? Sprísňovať podmienky poskytovania hypotekárnych úverov bez možnosti viac si usporiť, veru našu demografiu nezlepší.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.