Inflácia je spolu s nezamestnanosťou, obchodnou bilanciou a HDP jeden zo 4 spomínaných makroekonomických ukazovateľov. Pod obsahom inflácie treba rozumieť všeobecný rast cien tovarov a služieb, z dôvodu čoho nakúpime dnes za 1 euro menej ako sme nakúpili včera. K inflácii dochádza vtedy keď na trhu je väčší objem peňazí ako ponuka tovarov a služieb a keďže sa týka peňazí tak jej sledovanie patrí do kompetencie menovej politiky centrálnej banky. Inflácia vždy prerozdeľuje bohatstvo len v prospech dlžníkov a v neprospech sporiteľov a že sa na nej dá aj „zarobiť“ sme sa presvedčili počas finančnej krízy, keď do koncovej ceny predmetu podnikania si niektoré firmy z konkurenčných dôvodov mohli premietnuť viac ako zaplatili na vstupe. Na inflácii„zarobili“ viac verejné rozpočty, keďže sa do nich odvádzali vyššie nepriame dane, z vyšších miezd aj vyššie priame dane a odvody a napokon aj dôchodcovia ktorým sa ich dôchodky valorizujú podľa percenta dôchodcovskej inflácii. Na vyššiu infláciu reaguje aj centrálna banka vyššími základnými úrokovými sadzbami z dôvodu čoho sa aj zvyšujú úrokové sadzby na úvery a neskoršie aj na vklady.
Medziročný rast inflácie v roku 2025 bol 4 percentá
Fiškálne opatrenia slovenskej koaličnej vlády sa v rámci dvoch konsolidačných balíčkov týkal zvyšovania dani a odvodov, ktoré si zamestnávatelia premietli vo väčšine prípadov do koncových cien predmetu podnikania, čo malo vplyv aj na mieru inflácie. V roku 2025 bola u nás priemerná miera inflácie na úrovni štyri percenta a patrila v eurozóne medzi najvyšší. Vyššia bola len v Chorvátsku 4.3, Estónsku 4,7 a v Rumunsku až 8,6 percenta. Keďže priemerná miera inflácie v eurozóne bola na úrovni 2 percentá, nemala ECB žiadny dôvod zvyšovať jej základnú úrokovú sadzbu, ktorá je dnes tiež 2 percentá. Nemôžeme teda od nej očakávať, žeby nám mohla pomôcť a tak sa len pozrime ktoré ceny tovarov ako aj služieb sa v roku 2025 zvýšili. Vzdelávanie 9,6, reštauračné a hotelové služby 8,8, rozlične služby 6,4, alkoholické nápoje a tabak 5,6, potraviny a nealko 3,1 percenta a takto by sme mohli pokračovať až po dopravu kde sa ceny zvýšili len o 2,5 percenta. Celkov tak môžeme povedať, že spotrebiteľské ceny sa zvýšili vo všetkých 12 hlavných odborov spotrebného koša.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.