Geopolitické a finančné súvislosti spoločnej meny

Medzinárodný menový fond nedávno publikoval informácie o ekonomickom raste meraný ukazovateľom HDP za rok 2023. Najväčší rast zaznamenali India: 6,7, Čína: 5,2 a Indonézia: 5.0 percenta HDP. Sankciované Rusko: 3,0 a USA: 2,5 percenta HDP. Na druhej strane Nemecko:- 0,3 percenta počas celého roka, čo znamená recesia. Pre tento rok prognózuje spomínaná medzinárodná inštitúcia globálny hospodársky rast na úrovni 3,1 percenta, približne v rovnakom poradí úspešnosti. Pokiaľ ide o eurozónu tak situácia predovšetkým v Nemecku nebude o nič lepšia, keď najnovšie spolu s Francúzskom zasiahli ich ekonomiky štrajky pracovníkov dopravy a agrárneho sektora z viacerých dôvodom medzi ktorými sú krátenie priamych platieb, obmedzenie dovozu lacných poľnohospodárskych produktov zo zahraničia a ekologických programov. Či ale medzi spomínanými dôvodmi sú aj protesty súvisiace s pripravovanou dohodou medzi EÚ a blokom Mercosur, ktorého farmári z krajín južnej Ameriky nemusia dodržiavať prísne a nákladné environmentálne zákony a preto sú ich poľnohospodárske produkty lacnejšie, nebudeme špekulovať. A keď navyše Nemecký ústavný súd zakázal nemeckej vláde čerpať peniaze z ich klimatického transformačného fondu, čo je 60 miliárd eur, vznikla v nemeckom štátnom rozpočte diera vo výška 17 miliárd eur, ktorá sa začala plátať škrtaním peňazí v agrárnom sektore ktorý bol doteraz „zvyknutý“ na pravidelné aj vyššie dotácie. O tom, že Nemecko nutne potrebuje štrukturálne reformy sa nepochybuje, čo je napokon zlá správa aj pre slovenskú ekonomiku, ktorej potreby nebudú asi očakávané transformačné kroky nemeckej vlády rešpektovať. Medzi jej „nešťastné“ rozhodnutie patrí zbytočná likvidácia funkčných jadrových elektrárni a tak z dôvodu chýbajúcej elektriny sa otvárajú uholné revíry. Keď k tomu pripočítame aj negatívne dôsledky menovej politiky ECB, ktorá nepripúšťa diskusiu o jej uvoľnení, nemôžeme čakať, že Nemecko sa v tomto roku dostane z hospodárskych problémov.

Vlna západných štrajkov neprispieva k stabilite

ECB je v rozhodnutí znížiť úrokové sadzby v konflikte záujmov medzi potrebou podporiť hospodársky rast, keďže nielen Nemecko, Francúzsko ale aj Taliansko, čo sú tri najväčšie ekonomiky eurozóny, nepočítajú s rastom HDP o viac ako 1 percento a navyše ich dlhy prekračujú viac ak ročne vyprodukovanú produkciu. Prečo ECB nehodlá pri terajšom poklese inflácie, ktorá je v priemere v eurozóne len necelé jedno percento nad jej inflačným cieľom, viac ako nepochopiteľné. Podľa všetkého si uvedomuje, že riziko spojené so skorším znižovaním sadzby je väčšie ako riziko znižovať úrokovú sadzbu o nejaký mesiac neskôr. V čom ale spočíva riziko? Jednoznačne vo výraznom zvyšovaní mzdových nákladov, bez súčasného zvyšovania produktivity práce alebo HDP, čo pre infláciu predstavuje spomínané riziko, keďže na peňažnom trhu bude viac peňazí ako objem tovarov a služieb. Na poslednom zasadnutí Bankovej rady sa prezidentka ECB Christine Lagardová odmietla k termínu znižovania úrokových sadzieb vyjadriť, čo si investori vysvetľujú tak, že nie skôr ako v apríli, ale najneskôr na jeseň tohto roku, by mohli úrokové sadzby klesnúť, pokiaľ spomínané riziko spojené ďalšou vlnou štrajkov napokon nezasiahne viaceré krajiny eurozóny, voči ktorým vlády aj podľa skúsenosti z Nemecka a Francúzska sú nútene ustúpiť.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply