Dva roky sme boli každý deň konfrontovaný negatívnymi dôsledkami pandémie, ktorá okrem miliónov mŕtvych na celom svete, niekoľko tisíc zdravotne poškodených po očkovaní, nám v ekonomickej oblasti spôsobila odstavovanie výroby, záchranu pracovných miest príspevkami z verejných rozpočtov, ktorých míňanie nebolo kryté tovarmi a službami. Nečudujme sa, že sú dnes deficitné, väčšina účastníkov trhu je zadlžená a o narastajúcu inflácii sa netreba ani zmieňovať. Všetci sa vyhovárajú na pandémiu, pričom pravda je skôr inde. Koľko sa na jej raste podpísala menová politika ECB, ktorá od roku 2008 každoročné dotovala finančný trh nekrytými peniazmi, ktorými sa plátali zle rozhodnutia národných vlád, prečo peniaze devastačnými úrokmi znehodnocovali ich hodnotu a tak prispeli k nárastu akciových indexov a cien nehnuteľností, sa zodpovední za menovú a fiškálnu politiku radšej nevyjadrujú.
Nejasné scenáre prepravy energetických surovín
K terajšiemu ešte horšiemu vývoju ekonomiky a ešte k vyššej inflácii sa ale navyše pridala rusko-ukrajinská vojenská konfrontácia, ktorá určite raz skončí a je na namieste otázka, kto bude jej víťazom. Aj podľa vyjadrenia európskych a teda aj slovenských politikov, treba počítať s geopolitickými zmenami doterajšieho trasovania prepravy energetických zdrojov z Ruska, keďže USA sa už vyjadrilo, že je zákaz ich dovozu okamžite, Británia vraj do konca tohto roku a EÚ predpokladá v tomto roku znížiť dovoz až o dve tretiny a do konca roku 2030, sa už nebudú dovážať z Ruska žiadne fosílne palivá, čo nás poriadne vyplašilo. Pred konfliktom sme ale boli stopercente závisí na dovoze ropy a na 80 percent na dovoze plynu, čo sa ale neprerušilo ani počas konfliktu, v ktorom nás Rusko z rôznych dôvodov označilo za ich „nepriateľa“. Keď k tomu pripočítame „nešťastné“ rozhodnutie Európskej komisie týkajúce sa jej predstavy o budúcom fungovaní zelenej ekonomiky, sa nemôžeme čudovať, že ceny komodít sú na historických úrovniach, čo sa premieta do cien všetkého okolo nás. Zatiaľ nám nikto nepovedal, z kade k nám „ pritečú“ tak lacné energetické zdroje, keďže kandidáti z iných časti sveta sa „poďakovali“, že také objemy nevedia za tak lacno dopraviť. Alebo budeme v tankeroch dovážať z druhej strany Atlantiku, keď vieme čo by to pre nás znamenalo? Áno, sú dnes problémy s ruským exportom napriek jej zvýšenej ťažbe, čo súvisí skôr s nárastom ceny a politickým pozadím, ktoré sa v ďalších dňoch určite sprehľadní. Najpodstatnejšie však bude konflikt čo najskorej ukončiť so záverom, ktorí bude vyhovovať obom v konflikte zúčastnených strán, čo však podľa doterajších skúsenosti sa v najbližšom období asi nedá očakávať. Či na jeho konci bude Rusko viac spolupracovať v hospodárskej oblasti s Čínou a takmer nič s Európou, nás môže poriadne všetkých zaskočiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.