Globalisti sa nám snažia vnútiť svoje videnie histórie

· Čas čítania: 4 min.
Foto: Zem&Vek

Slovenský historik PhDr. Martin Lacko, PhD., pôsobil 9 rokov v Ústave pamäti národa, kde sa postupne stal nepohodlným pre snahu analyzovať dejinné udalosti, o ktorých rozprávať je spoločenským tabu. Nakoniec musel z ústavu odísť pre údajné hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Rozprávali sme sa o jeho pohľadoch na históriu, jej interpretáciách i snahách o jej zamlčiavanie, o potláčaní slobody bádania i o okolnostiach jeho odchodu z ÚPN.

Potrebuje národ poznať svoju históriu na to, aby mohol byť národom? Niekto môže povedať, že história je aj tak vždy ovplyvnená nejakými interpretáciami, ako sa aj hovorí, dejiny píšu víťazi.

História je taký zvláštny fenomén. Na jednej strane sa ľudia tvária, že minulosť nás nemusí zaujímať a ktovie ako to naozaj bolo, pozerajme sa dopredu, sústreďme sa na budúcnosť. Na druhej strane, v momente, keď sa dotknete určitých historických faktov alebo osobností, je, ľudovo povedané, oheň na streche. Ak určité udalosti ukážete v inom svetle, ako sa oficiálne predostiera, je zle. Takže je úplne zrejmé, že história má veľmi úzky súvis so súčasnosťou, s politikou, so štátnym životom. Okrem toho je história aj prirodzenou súčasťou človeka. Každý si v určitom momente života kladie otázky: Kto som, odkiaľ som prišiel, kam smerujem, kto boli moji predkovia? Možno keď je človek mladý, až tak ho to nezaujíma, ale čím je starší, tým nástojčivejšie sa pýta. Mnohí ľudia v staršom veku sa obracajú na nás historikov, aby sme im pomohli zistiť fakty o ich predkoch, rodinách, čo robil dedo, čo robil pradedo… Takže sú to prirodzené otázky človeka. Každý kultúrny národ sa snaží osvetliť korene svojho národného bytia, sprítomniť ich, vybrať to, čo je dôležité pre súčasnosť. Samozrejme, i každý politický režim si hľadá v minulosti vlastné korene, vlastné opory, niečo iné sa z histórie vyzdvihovalo za Uhorska, niečo iné za Československej republiky, niečo iné za komunistického Československa, niečo iné vyzdvihovala prvá a druhá Slovenská republika.

Čo potom vyzdvihuje dnešný liberálny režim? Mám pocit, ako keby nevyzdvihoval nič, a naopak, všetko len potláčal.

Áno, všetko národné, všetko kresťanské a pomaly už aj všetko normálne potlačiť, vysmiať. Rozvrátiť opory nášho života, našej civilizácie, vrátane rodiny. Vidíme to na historických postavách, ktoré sme prijímali ako úplnú samozrejmosť. Ľudovít Štúr, napríklad, prechádzal plynule, všetky režimy si ho v podstate uctievali, ešte aj komunisti ho zobrali na milosť, hoci mal protimarxistické názory, ale ako národná ikona bol uznávaný. Až v dnešnom liberalizme proste už ani Štúr nie je dobrý, pretože mal nejaké kritické výhrady proti židom. Svetozára Hurbana Vajanského už tiež vyhlásili liberálne médiá za antisemitu. Naozaj, je to také podmývanie našej histórie, spochybňovanie aj tých najväčších osobností. To dnes vidíme v priamom prenose. Hlavný útok sa vedie na epochy našich dejín, keď Slováci dosiahli svoju samostatnosť, svoju štátnosť. A to je prvý Slovenský štát a druhá Slovenská republika, aspoň jej zakladateľské obdobie. Zoberme si, ako sa prezentuje prvý Slovenský štát. Redukuje sa len na jeden jediný rozmer z jeho šesťročnej existencie, a to je židovská otázka, deportácie židov. A druhá Slovenská republika – z jej zakladateľského obdobia sa spravila éra mečiarizmu, ktorá sa zredukovala na únosy ľudí, kriminalizáciu vtedajšej garnitúry. Tak sa vlastne v očiach národa má spochybniť, zoškliviť celá epocha. Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa národ za obdobia, keď dosiahol štátnu samostatnosť, hanbil. No a keď sa vám podarí vtlačiť niekomu pečať viny, už ho máte ovládnutého. Už koná neslobodne, je v podstate otrokom. Toto je podľa mňa hlavný cieľ dnešného globalistického systému. Likvidácia národných štátov a národov. Dosiahnete ju likvidáciou historického vedomia a podmývaním, spochybňovaním, dehonestovaním, či už jednotlivých epoch, udalostí alebo veľkých osobností.

Dá sa to povedať tak, že sa nám snažia naprogramovať postoj, že ako národ sme strašní, zaťažení zločinmi z minulosti a je pre nás lepšie nevládnuť si sami, ale podriadiť sa „osvietenýmautoritám v Bruseli?

Asi tak by som to formuloval aj ja. Načo je nám národný štát, keď máme geniálnu Európsku úniu? Z Európskej únie sa robí božstvo. Tá reklama dnes, to je nie reklama, to je vymývanie mozgov. Bez Európskej únie by sme nemali cesty, bez Európskej únie by sme nemali električky, bez Európskej únie by sme ani elektrinu nemali, možno by sme boli ešte niekde na stromoch. Všetko dobré, čo máme, priniesla Európska únia, a to zlé, čo bolo, Mečiar, Tiso a zlí komunisti, to sa odsúdi a kriminalizuje.

Autor: Marián Benka

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár