Globálna ekonomika je dnes poznačená negatívnymi dôsledkami vysokými clami s cieľom znížiť americký obchodný deficit a tiež ochrániť domáci podnikateľský priestor. V rámci uzatváraných obchodných dohôd začínajú colné sadzby klesať, čo možno súvisí aj so všade prítomnou neistotou, čo je však dôležité, že MMF predpokladá v budúcom roku postupné oživenie globálnej ekonomiky. Či sú za tým narastajúce investície do umelej inteligencie, ktoré prispievajú k oživeniu americkej ekonomiky, nebudeme špekulovať, ale na druhej strane sa diskutuje či práve z tohto dôvodu nemôže dôjsť k nafúknutie investičnej bubliny ktorá keď praskne môže vyvolať krach na kapitálovom trhu, čo sa však zatiaľ neukazuje.
Vzácna zemina ako nástroj obchodnej vojny
O tom, že Čína vykazuje voči takmer všetkým obchodné prebytky sa vie, dnes ale máme na stole väčší problém a síce zákaz a obmedzovanie čínskeho exportu vzácnych zemín o ktorých sme v minulosti takmer nič nepočuli .A dnes tvrdíme, že bez nich sa nevyrobí žiadny elektromobil, nevzlietne žiadne lietadlo ale ani sa nevyrobí žiadna zbraň. Bez kovov zo vzácnych zemín sa v pokračovaní umelej inteligencie ďalej nepohneme, s čím súvisí aj potreba inovácie ako jej dôležitého nástroja hospodárskeho rastu ekonomiky, čo bez možností prístupu k vzácnym zeminám, však nie je možné.
Štáty globálneho juhu clo obchádzajú
Iným problémom globálnej ekonomiky je politika sekundárnych ciel, ktoré USA uplatňujú voči štátom, ktoré sa odmietajú odstrihnúť od ruských fosílnych palív s tvrdením, že z ich predaja sa financuje Rusko- ukrajinský konflikt, čo môže byť pravda. Či dôvod nie je aj opačný a síce, že namiesto ruských energetických surovín sa bude viac nakupovať americký skvapalnený plyn, ale nešpekulujeme. Na americké cla však také štáty ako Čína a najnovšie aj India, podľa všetkého nohy nesklapnú a hľadajú rôzne spôsoby ako vyššie colné sadzby obísť, Čína sa rozhodla kupovať iránsku ropu a kovy nie za peniaze ale bártrovým obchodom a tak sa vyhýba západným sankciám voči Iránu. Za iránsku ropu Čína buduje v Iráne veľké infraštrukturálne projekty, pričom s barterovým obchodovaním vraj počíta aj v prípade automobilov, ktoré nedokončené vozí trebárs do Iránu, ktorý ich dokončí a predáva do zahraničia pod vlastnou iránsku značkou.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.