Gruzínska opozícia a časť verejnosti protestuj proti návrhu zákona, podľa ktorého sa mali všetky organizácie pôsobiace v Gruzínsku, ktoré na svoju činnosť dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, registrovať ako zahraniční agenti. Inak im hrozili vysoké pokuty. Tento návrh zákona narazil na odpor opozície i proeurópsky orientovanej časti verejnosti, na ktorých stranu sa postavila aj prezidentka Salome Zurabišviliová. Tá avizovala, že v prípade schválenia bude zákon vetovať. Prezidentské veto je však aj v gruzínskom parlamente možné prehlasovať a definitívnu stopku by tak pre zákon neznamenalo.
Návrh zákona, ktorý bol predstavený v gruzínskom parlamente a vyvolal silné nepokoje, oficiálne nesie názov „On Transparency of Foreign Influence“ a volajú ho „zákon o zahraničných agentoch“. Návrh v parlamente tento rok vo februári predstavila strana Sila ľudu, zoskupenie, ktoré vzniklo zhruba pred pol rokom odchodom niekoľkých poslancov z vládnucej strany Gruzínsky sen. Hlavným dôvodom ich odštiepenia bola túžba hovoriť slobodnejšie, čo v praxi znamená najmä silnejšiu kritiku Západu a gruzínskej integrácie do neho a tiež zabránenie smerovaniu Gruzínska do Európskej únie.
Tento zákon ukladá povinnosť všetkým mimovládnym organizáciám, médiám či spravodajským portálom, ktoré sú financované aspoň z 20 percent zo zahraničia, zapísať sa do Registra agentov zahraničného vplyvu, a za agentov zahraničného vplyvu by boli oficiálne označení. Súčasťou registrácie by musela byť aj podrobná správa o financiách danej organizácie. Zákon by zároveň dal gruzínskemu ministerstvu spravodlivosti možnosť vyšetrovať fungovanie organizácií a získavať od nich dokumenty, ktoré uzná za vhodné.
Zákon bol predkladaný s cieľom zvýšiť transparentnosť neštátnych organizácií. Podobný zákon platí aj v Rusku.
Odporcovia zákona tvrdia, že by obmedzil fungovania občianskej spoločnosti a „demokracie“ v Gruzínsku. Podľa nich zákon predstavuje efektívny nástroj na obmedzovanie opozície a hlasov kritických k vláde a dopadal by aj na nezávislé médiá, humanitárne organizácie alebo organizácie bojujúce za práva sexuálnych menšín.
Prijatie zákona predstavuje prekážku na ceste Gruzínska do Európskej únie
Európska únia v júni 2022 stanovila Gruzínsku 12 podmienok, ktoré musia byť splnené, aby jej mohol byť udelený štatút kandidátskeho štátu. Návrh zákona o zahraničných agentoch priamo rozporuje dve z týchto podmienok. Kriticky sa k nemu vyjadril aj Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Ten o návrhu zákona povedal, že nie je kompatibilný s hodnotami a štandardmi EÚ a jeho prijatie môže viesť k zhoršeniu vzťahov Gruzínska a EÚ.
Už samotné prejednávanie návrhu zákona, ktoré sa začalo 2. marca, sa stretlo so silným odporom verejnosti aj opozičných politikov. Niektorí opoziční politici zvolali demonštráciu pred parlamentom hneď na ten istý deň večer. Počas demonštrácií pri prvom čítaní zákona bolo podľa oficiálnych údajov zatknutých 36 osôb. Podľa šéfa polície v Tbilisi boli tieto zatknutia nevyhnutné, aby došlo k uvoľneniu vstupu do budovy parlamentu. Ďalšie prejednávanie zákona prebiehalo 6. marca. To bolo opäť sprevádzané protestami v bezprostrednom okolí gruzínskeho parlamentu. Situácia medzi vládnymi a opozičnými politikmi bola veľmi vyhrotená. Okrem slovných sporov v parlamente došlo aj na fyzickú konfrontáciu.
Zákon bol schválený v prvom čítaní 7. marca pomerom 76 : 13 poslancov. V ten istý deň sa v Tbilisi zišli odporcovia zákona, aby proti schváleniu protestovali. Polícia v snahe rozohnať dav demonštrujúcich využila vodné delá či slzný plyn. Počas noci zo 7. na 8. marca bolo podľa oficiálnych údajov zatknutých 66 osôb. Ďalšia demonštrácia bola zvolaná hneď nasledujúci deň, 8. marca, a niesla sa v rovnakom duchu ako tá predchádzajúca. Dohromady bolo počas dvoch nocí intenzívnych protestov zatknutých 134 osôb, z čoho 133 bolo ďalší deň prepustených.
Následne 9. marca reagovala gruzínska vláda na vlnu demonštrácií prísľubom odvolania zákona. V odôvodnení stojí, že zákon spôsobil zásadné rozdelenie spoločnosti. Ďalší deň, teda 10. marca, väčšina hlasujúcich hlasovala proti vstupu zákona do tretieho čítania. Zo 115 prítomných poslancov sa 79 zdržalo hlasovania, 35 hlasovalo proti a iba jeden hlasoval za. Treba tiež dodať, že 10. marca nehlasoval v druhom čítaní proti návrhu tohto zákona žiadny zo 75 poslancov, ktorí hlasovali za jeho schválenie 7. marca.
Hoci sa teda môže zdať, že opozícia tento boj vyhrala, nemusí to byť tak úplne pravda. Vládni politici zákon nikdy neoznačili za zlý a nepokoje, ktoré spôsobil, prikladali jeho zlej interpretácii a zámernému očierňovaniu. Zároveň proti návrhu zákona v druhom čítaní nehlasoval žiadny z politikov, ktorý ho v prvom čítaní podporil. Je tak pomerne pravdepodobné, že sa vláda pokúsi tento zákon vo viac či menej pozmenenej podobe presadiť, až sa situácia upokojí.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Ruskem inspirovaný „protiopoziční“ zákon byl v Gruzii po desetitisícových protestech odvolán, a2larm.cz, 21.3.2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.