Herci v službách totality

Tagged With: , , , , Add Comment

Populárne osobnosti zneužíval každý totalitný režim na to, aby prostredníctvom nich pretláčal svoju propagandu. Princíp je to v zásade rovnaký ako pri reklame – známe tváre predávajú, či už tovar, alebo myšlienky.

Prvý prípad sa odohral ešte za protektorátu, išlo o verejný prejav solidarity s nacistickým Nemeckom po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Ďalšie veľké zhromaždenie divadelných osobností v Národnom divadle sa uskutočnilo vo februári 1948 na podporu Klementa Gottwalda a komunistického prevratu. V roku 1977 v tej istej budove podľa dobového komentára najvýznamnejší českí a slovenskí umelci spontánne a verejne manifestovali svoju jednotu s politikou KSČ. Nahnali ich sem, aby podpísali výzvu Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru. V skutočnosti išlo o odsúdenie Charty 77 a tzv. protisocialistých živlov, neskôr známu ako Anticharta.

V súčasnej sofistikovanej neoliberálnej totalite tomu, kto sa nepridá, otvorené nebezpečenstvo nehrozí. Existuje tu však notoricky známa skupinka hercov, ktorí neustále dostávajú úlohy v seriáloch, vystupujú v televíznych show či reklamách, a zároveň sa angažujú v prospech neoliberálneho systému: podpisujú rôzne „slniečkarske“ výzvy alebo sa objavujú na tribúnach inscenovaných protestov. Patria medzi nich napríklad Maroš Kramár, Richard Stanke, Juraj Kemka, Robert Roth, Ady Hajdu, Matej Landl či Petra Polnišová. Viacerí umelci z tejto skupiny vystupovali na tribúnach najnovšieho pokusu o prevrat na Slovensku v mene hesla All for Jan. Pritom všetci hovorili ako podľa jedného scenára, typická bola napríklad veta: „Vidím, že je nás tu ako v osemdesiatom deviatom,“ prednesená na začiatku prejavu.

Autor: Marián Benka

 

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis